Hramadstva1919

«Zdarovy nacyjanalist» Dzianis Duk uznačaliŭ VNU, jakuju skončyŭ Łukašenka

Novym rektaram Mahiloŭskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Arkadzia Kulašova staŭ 40-hadovy historyk Dzianis Duk. Chto jon taki?

Duk naradziŭsia ŭ 1977-m u Navapołacku. Jon byŭ poźnim dziciom va Uładzimira Duka, vieterana vajny. Duk-starejšy ŭ čatyrnaccacihadovym uzroście syšoŭ u partyzany, byŭ kamandziram adździaleńnia padryŭnikoŭ. Trapiŭ u pałon, byŭ u kancłahiery Łukienvald, ale zdoleŭ źbiehčy adtul. Mieŭ šmatlikija miedali i ordeny za pieramohu. Paśla vajny pracavaŭ na «Palimiry» i «Naftanie». Nie tak daŭno spadar Uładzimir pamior, jamu było 90 hadoŭ.

Uładzimiru Duku na momant naradžeńnia Dzianisa było 50 hadoŭ. Chłopiec staŭ čaćviortym dziciom u siamji. Nazvali jaho ŭ honar dzieda, jaki zahinuŭ pry ŭziaćci Kionihśbierha.

Dzianis Duk skončyŭ historyka-fiłałahičny fakultet Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta. Heta byŭ pieršy nabor pa śpiecyjalnaści «historyja». Pa skančeńni zastaŭsia na kafiedry historyi i sacyjałohii PDU.

Adnymi ź pieršych archieałahičnych daśledavańniaŭ, u jakich prymaŭ udzieł Duk, byli raskopki byłoho jezuickaha kalehiuma, dzie ciapier mieścicca histaryčny fakultet PDU.

«Surjozny daśledčyk. Archieałohija — heta jahony vybar, jahonaje žadańnie», — raskazvaje były adnakurśnik Dzianisa Duka.

Novy rektar Mahiloŭskaha ŭniviersiteta žanaty, maje dvuch synoŭ. Adzin ź ich užo student, druhi — školnik.

«Duk — naš čałaviek, dobry i bieskanfliktny. Jon praciahvaje tradycyi, jakija zapačatkavali Hieorhij Štychaŭ i Siarhiej Tarasaŭ. Jon sapraŭdny navukoŭca, pracalubivy. Nielha skazać, što jaho niechta prapichvaŭ pa karjernaj leśvicy», — kaža historyk Andrej Januškievič.

U 27 hadoŭ Dzianis Duk abaraniŭ kandydackuju dysiertacyju pa temie «Materyjalnaja kultura nasielnictva Połacka XVI—XVIII stst.: pa vynikach archieałahičnaha vyvučeńnia». U 34 hady — doktarskuju «Połack IX—XVIII stst.: uźniknieńnie, farmiravańnie i raźvićcio».

Byŭ prarektaram Połackaha ŭniviersiteta pa vučebnaj rabocie.

Adzin z samych aŭtarytetnych archieołahaŭ sučasnaści Siarhiej Tarasaŭ hetak adhukajecca pra Duka: «Biezumoŭna, vydatny čałaviek i navukoviec. Ja jaho liču svaim vučniem. Dzianis vielmi adukavany i prafiesijny. Ščyra kažučy, mnie trošku škada, što jaho pieravodziać u Mahiloŭ, jon patrebny Połacku. Mnohaje moh jašče raskapać. Kali ŭ Mahilovie Dzianis budzie vykładać, to studentam pašancuje».

Admietna, što histfak Mahiloŭskaha ŭniviersiteta niekali skončyŭ Alaksandr Łukašenka. Čamu kiraŭnik krainy davieryŭ rodnuju «alma mater» mienavita Duku?

Łukašenka nadta chvaliŭ supolnuju pracu Dzianisa Duka i Volhi Laŭko «Vytoki biełaruskaj dziaržaŭnaści: Połackaja i Viciebskaja ziemli ŭ IX — XVIII stahodździach». Jon nazvaŭ taki padychod da historyi «zdarovym nacyjanalizmam».

Kamientary19

Ciapier čytajuć

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA3

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Niamiecki startap paśpiachova pravioŭ vyprabavańni hipierhukavoj rakiety. Heta ŭraŭnuje Jeŭropu z Rasijaj8

Ekśpierymient nahladna pakazaŭ, jak lohka naduryć čałavieka praz štučny intelekt6

Dyzajniery prapanujuć vychodzić zamuž u viasielnych šlopancach — takuju kalekcyju vypuścili ŭ Birkenstock3

Stała viadoma, čamu izrailskaja Arkia nie stała lotać u Minsk

Narviežac Jochanes Kleba staŭ siamirazovym alimpijskim čempijonam. Da rekorda zusim blizka

U Minsku stali vypuskać harochavy majanezny sous1

Za hod sa stychijnych śmietnikaŭ u minskich lasach vyvieźli kala 1200 ton śmiećcia1

U Polščy raskazali padrabiaznaści pra vykrytaha špijona ŭ Ministerstvie abarony1

«A što Epštejn? Možna padumać, što ty b admoviłasia». Boty ŭstali na abaronu Karyny Šulak21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA3

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić