Hramadstva11

Linnaja daroha praź Śvisłač i 10-mietrovaja vieža dla sełfi — u centry Minska źjavicca park aktyŭnych zabaŭ

1 vieraśnia ŭ biełarusaŭ źjavicca mahčymaść na chutkaści 30 km/h praimčać na tralei praź Śvisłač. «Baržomi» adkryje ŭ centry Minska park aktyŭnych zabaŭ z basiejnam dla mini-siorfinhu, skaładromam, batutami i tuzinam inšych atrakcyjonaŭ, kab pakazać sučasnuju Hruziju, jakaja natchniaje žyć na ŭsie 100. Park budzie pracavać na fiestyvali hruzinskaj kultury «Tbilisoba» z 12.00 da 20.00, uvachod volny.

Usie zabavy ŭ «Baržomiłendzie» pakažuć maładaśledavanyja kutki Hruzii. Naprykład, skaładrom stanie viaršyniaj nieprystupnaha vułkana Kaźbiek, a 20-mietrovy basiejn dla katańnia na mini-došcy — addalenymi plažami Batumi, papularnymi siarod siorfieraŭ.

«Miljony turystaŭ pryjazdžajuć u Hruziju pa natchnieńnie i jarkija emocyi, i takuju Hruziju my pakažam sioleta na fiestyvali «Tbilisoba», — raspaviadaje Dzianis Krupiec, dyrektar IDS Borjomi Belarus i arhanizatar fiestyvalu «Tbilisoba». — Dla parku «Baržomiłend» my padrychtavali kala dvuch dziasiatkaŭ aktyŭnych zabaŭ. My budziem praktykavacca ŭ chutkaści i sprycie, skarać hory i sprabavać novaje, to bok žyć na ŭsie 100.

U Hruzii naličvajecca kala paŭsotni linnych daroh, u adnym tolki šachciorskim miastečku Čyatura ich 15, a praciahłaść składaje bolš za 6 km. U Minsku źjavicca «svaja» hruzinskaja trasa i naŭprost praź Śvisłač. Prakacicca na tralei praz raku zmohuć hości fiestyvalu (ale samyja maleńkija naviedniki prakacicca nie zmohuć, tolki kali ŭžo jość 4 hady).

Znajomić z novaj kulturaj hruzinskich vulic buduć chip-chop, chaus i brejk-dans-vykanaŭcy na biaspłatnych majstar-kłasach. Na tancavalnaj scenie na Zybickaj projduć vidoviščnyja batły pamiž tancorami roznych staličnych škoł, a ŭ 15.30 adbudziecca «bitva» brejkieraŭ i hruzinskich artystaŭ, jakija vykonvajuć nacyjanalnyja tancy, pad bity etna-barabanaŭ.

Skiejtary daŭno zachapili Vierchni horad, ale svoj adkryty skiejt-park pabudujuć upieršyniu. Na Zybickaj ustalujuć fihury dla katańnia na došcy, rolikach i BMX, projduć zaniatki pa ruchu na łonhbordach. Tych, chto jašče nie hatovy pakazvać truki, navučać trymać bałans u zonie z bałans-bordami.

Amatary aktyŭnaha «lanivaha» adpačynku taksama nie zasumujuć — padčas «Tbilisoby» možna budzie zhulać partyju ŭ pietank.

Dziakujučy sełfi-vyšcy na fiestyvali možna budzie ŭźniacca na vyšyniu 10 mietraŭ, kab zrabić fota. Niezvyčajnuju fotazonu ŭstalujuć kala Ratušy, dzie z vyšyni ptušynaha palotu adkryvajucca malaŭničyja krajavidy ŭsiaho Vierchniaha horada.

Samyja aktyŭnyja ŭdzielniki batłaŭ i konkursaŭ atrymajuć padarunki ad «Baržomi» i partnioraŭ: brenda vuličnaha adzieńnia Outcast, spartyŭnaha prajekta Allride, parku zabaŭ i adpačynku Colt, bordšopa Armada i kramy dla hraficistaŭ Montana Sans. Park zabaŭ adkryty da 20.00, ale pakaštavać hruzinskija stravy abo patančyć pad pieśni Nino Katamadze možna budzie až da apoŭnačy.

Arhanizatarami fiestyvalu «Tbilisoba» vystupajuć Minharvykankam, Pasolstva Hruzii ŭ Respublicy Biełaruś, meryja Tbilisi, hruzinskaje tavarystva «Mamuli» i HM «Baržomi».

Biełarusaŭ adpraviać u Tbilisi adrazu ź fiestyvalu «Tbilisoba»

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Babaryka: Nie mohuć zdymacca sankcyi z pradpryjemstvaŭ i ludziej, zadziejničanych u vajnie. Vypuścicie palitviaźniaŭ canoj zabojstva ŭkraincaŭ?2

Babaryka: Nie mohuć zdymacca sankcyi z pradpryjemstvaŭ i ludziej, zadziejničanych u vajnie. Vypuścicie palitviaźniaŭ canoj zabojstva ŭkraincaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

18‑hadovy biełaruski hałkipier u Kanadzie ŭčyniŭ bojku ź vizavi supiernika3

U Łatvii narakajuć, što Minsk zachapiŭ ich radyjočastatu — ciapier tam kruciać prapahandu24

Sud pastanaviŭ viarnuć maci dziaciej, jakija byli vyviezienyja baćkam u Łuhansk

U Minskim zaaparku pračnułasia para miadźviedziaŭ i viaduć aktyŭnaje žyćcio

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?21

Mužčyna pračnuŭsia ź siniaj skuraj i terminova palacieŭ u balnicu10

Minskija tralejbusy pavinny pierastać bicca tokam1

Kali ŭ 1979‑m «Kałasy pad siarpom tvaim» vyjšli pa-rusku nakładam 100 tysiač asobnikaŭ, imi handlavali minskija taksisty. Nastolki papularny byŭ Karatkievič1

Były viadučy ANT schadziŭ u masoŭku polskaha «Chto choča stać miljanieram» i raspavioŭ pra hanarar3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Babaryka: Nie mohuć zdymacca sankcyi z pradpryjemstvaŭ i ludziej, zadziejničanych u vajnie. Vypuścicie palitviaźniaŭ canoj zabojstva ŭkraincaŭ?2

Babaryka: Nie mohuć zdymacca sankcyi z pradpryjemstvaŭ i ludziej, zadziejničanych u vajnie. Vypuścicie palitviaźniaŭ canoj zabojstva ŭkraincaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić