Praz enierhietyčny kryzis demanstranty na Kubie razhramili ofis Kampartyi
Hrupa kubincaŭ, niezadavolenych adklučeńniami elektraenierhii i niedachopam paliva, u noč na subotu napała na ofis Kamunistyčnaj partyi ŭ horadzie Maron u centralnaj častcy Kuby. Da hetaha ŭ horadzie adbyłasia akcyja pratestu ŭ suviazi z rostam cen na charčavańnie i enierhietyčnym kryzisam, piša VVS.

Ministerstva ŭnutranych spraŭ Kuby paviedamiła, što byli aryštavanyja piać čałaviek. Dziaržaŭnaja hazieta Invasor paviedamlaje, što demanstracyja «pačałasia mirna», ale zatym pierarasła ŭ «akty vandalizmu».
«Nievialikaja hrupa ludziej pačała kidać kamiani ŭ budynak, a zatym padpaliła na vulicy meblu, jakaja znachodziłasia ŭ viestybiuli», — havorycca ŭ paviedamleńni.
Vydańnie paviedamiła, što napadu taksama padvierhlisia niekalki inšych dziaržaŭnych ustanoŭ, u tym liku apteka i krama. U sacyjalnych sietkach źjavilisia videa, na jakich vidać, jak ludzi kidajuć kamiani ŭ vokny ofisa Kampartyi i kryčać «Svaboda!»
Pry hetym u centry vulicy pałychała vialikaje vohnišča.
Kubinskaje MUS paviedamlaje, što pravaachoŭnyja orhany raspačali rasśledavańnie «aktaŭ vandalizmu».
U apošnija miesiacy Kuba pieražyvaje vostry enierhietyčny i charčovy kryzis, na vostravie časta adbyvajucca adklučeńni elektraenierhii, rastuć ceny na leki i pradukty charčavańnia. U tym liku pakutujuć asnoŭnyja słužby, takija jak balnicy, hramadski transpart, adukacyjnyja ŭstanovy i zbor śmiećcia. U stalicy Kuby adklučeńni elektryčnaści časam praciahvajucca pa 15 hadzin na dzień.
Heta vyklikana palitykaj ZŠA, pad ciskam jakich družalubnaja Kubie Vieniesueła paśla studzieńskaha zachopu amierykancami jaje lidara Nikałasa Madura pierastała pastaŭlać na vostraŭ naftu. Donald Tramp pahražaje Kubie, zajaŭlajučy, što jana staić nastupnaj paśla Vieniesueły i Irana ŭ jaho śpisie krain, jakija majuć patrebu ŭ źmienie kiraŭnictva. Handlovaje embarha suprać Kuby ZŠA ŭviali jašče 66 hadoŭ tamu, kali kubinskija paŭstancy na čale ź Fidelem Kastra, jakija pryjšli da ŭłady, eksprapryjavali ŭłasnaść amierykanskich kampanij.
Niezadavolenaść raście
Publičnyja prajavy niezadavolenaści adbyvajucca na Kubie vielmi redka, choć jaje kanstytucyja harantuje prava na svabodu vystupaŭ.
U apošnija tydni niekatoryja kubincy pačali na znak pratestu suprać taho, što adbyvajecca, pa viečarach bić u kastruli na vulicach haradoŭ abo ŭ svaich damach. Bolšaja častka padobnych akcyj adbyvajecca ŭ Havanie.
Na minułym tydni hrupa studentaŭ praviała akcyju pratestu ŭ Havanskim univiersitecie, vykazvajučy niezadavolenaść tym, što enierhietyčny kryzis zaminaje ich adukacyi. Prezident Kuby Mihiel Dyjas-Kanel nazvaŭ skarhi ludziej «pravamiernymi», ale adznačyŭ, što nie paciarpić «nasilla i vandalizmu, jakija pahražajuć spakoju».
Jon napisaŭ u sietcy Ch, što pastajannyja adklučeńni elektraenierhii pa zrazumiełych pryčynach vyklikajuć stomlenaść ludziej, ale nazvaŭ ich pryčynaj błakadu z boku ZŠA. Pavodle jaho słoŭ, Vašynhton «žorstka aktyvizavaŭ jaje ŭ apošnija miesiacy».
U čaćvier Havana zajaviła, što pa vynikach pieramoŭ z Vatykanam vyzvalić 51 źniavolenaha ŭ jakaści žestu dobraj voli. Vatykan u minułym byŭ pasiarednikam u pieramovach Kuby i ZŠA. Za niekalki hadzin da zajavy ab vyzvaleńni źniavolenych Mihiel Dyjas-Kanel paćvierdziŭ, što Havana viadzie pieramovy z ZŠA, ale amal ničoha nie skazaŭ pra ich źmiest.
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary