Jahonaja słava hrymić u miastečkach i vioskach. Jon pahroza niahodnikaŭ – i abaronca słabych. Jamu zajdrościać i jaho pavažajuć. U hetuju vusatuju śvińniu zakachanyja samyja pryhožyja žančyny...
Jahonaja słava hrymić u miastečkach i vioskach. Jon pahroza niahodnikaŭ – i abaronca słabych. Jamu zajdrościać i jaho pavažajuć. U hetuju vusatuju śvińniu zakachanyja samyja pryhožyja žančyny.
Piłot Marka paśla Pieršaj suśvietnaj vajny rasčaravaŭsia ŭ sabie i ludziach – i nabyŭ naturalny śvinny łyč dyj parsiukovyja vušy. Nichto nie viedaje, jak i čamu źjaviŭsia hety praklon, ale heta nie zaminaje hieroju zmahacca ź piratami, uciakać ad tajnaj palicyi i vyjhravać zakłady.
Napačatku film Mijadzaki razhladaŭsia tolki jak rekłamna-zabaŭlalny rolik japonskich avialinij – i musiŭ być tolki 45 chvilinaŭ. Ale režysior zrabiŭ ź jaho poŭnamietražnuju prypavieść, jakoj ciažka znajści adpaviednik u historyi kino.
Karcina Mijadzaki – šedeŭr stylu z čullivym zamiłavańniem da retra-techniki, błakitam niabiosaŭ, paciešnymi hanhsterami i niazhrabnymi fašystami, jaki pieraśledujuć hieroja “za zdradu Radzimie, parušeńnie miežaŭ, upadnictva, parnahrafiju i śvinstva”.
U cnatliva-čystych karcinach Mijadzaki, dzie niama ani kropli pluhaści, jość nietłumačalnaja mahija kinaekranu, miełancholija i fiłasofskaja hłybinia. Film – realistyčnaja kazka pra toje, jak ciažka być čałaviekam siarod śvińniaŭ, kali ty i sam śvin. Heta partret epochi – z čaroŭnymi śpievami, žančynami-inžynierami i Vialikaj Depresijaj. Heta mieładrama – pra sum i samotu serca, jakoje ŭchilajecca ad lubovi; ale tolki luboŭ i zdolnaja viarnuć čałaviečaje abličča.
Film vyjšaŭ u abmiežavany prakat u susiedskich krainach, u Biełarusi jon dastupny na ličbavych nośbitach.
Kamientary