Teatr55

Andruś Horvat znoŭ budzie pracavać dvornikam u Kupałaŭskim

Praŭda, usiaho adzin dzień.

Aŭtar papularnych «Radziva Prudok» i «Premjera» Andruś Horvat doŭhi čas pracavaŭ dvornikam u Kupałaŭskim teatry. 21 vieraśnia, padčas Teatralnaha piknika, pryśviečanaha 100-mu siezonu Kupałaŭskaha, Horvat na ŭvieś dzień vierniecca na rabotu. Viadomy piśmieńnik budzie sačyć za paradkam u Alaksandraŭskim skviery i navat praviadzie niekalki ekskursij pa zakuliśsi teatra ŭ svaim ampłua. Zarehistravacca možna na sajcie Kupałaŭskaha.

Bijahrafija Andrusia Horvata padobnaja da teatralnaj lehiendy, adnak heta realnaja historyja, jakoj hanaracca kupałaŭcy. Niekali na pracu dvornika ŭ teatr uładkavaŭsia žurnalist-fryłansier Andruś. Ciaham pracoŭnych budniaŭ jon naziraŭ za teatralnaj dziejnaściu, natchniaŭsia tvorčaściu i adnojčy vyrašyŭ kardynalna źmianić žyćcio. Andruś źjechaŭ u viosku Prudok na Paleśsi adnaŭlać dom svajho dzieda.

Žyćcio ŭ paleskaj vioscy mocna adroźnivałasia ad haradskoha, i były dvornik Kupałaŭskaha zanatoŭvaŭ cikavostki na svajoj staroncy ŭ Facebook. Paźniej dopisy pieratvarylisia ŭ knihu «Radziva Prudok», pieršuju tysiaču asobnikaŭ jakoj čytačy raskupili ciaham 2-ch dzion. Pavodle hetaha tvora Kupałaŭski teatr pastaviŭ śpiektakl, a Horvat napisaŭ novuju knihu «Premjera» — pra toje, jak Kupałaŭski pastaviŭ śpiektakl pa jaho tvory. Pieršyja nakłady «Premjery» razyšlisia jašče chutčej. Takoj bijahrafii i ciapierašniaj papularnaści Andrusia Horvata moža pazajzdrościć nie tolki luby dvornik, ale i piśmieńnik.

Na śviacie, pryśviečanym 100-mu siezonu Kupałaŭskaha, možna budzie naviedać teatralnaje zakuliśsie. Ekskursii pačnucca z 12-j hadziny dnia, niekalki ź ich praviadzie Andruś Horvat. Naviedvalniki daviedajucca, jak stvarajucca dekaracyi da śpiektaklaŭ, dzie šyjucca kaściumy, kolki času i hrymu treba na toje, kab padrychtavać akcioraŭ da vystupu i mnohaje inšaje. Akramia taho, na Teatralnym pikniku ŭpieršyniu možna budzie pabačyć śpiektakl Kupałaŭskaha pad adkrytym niebam: «Radziva Prudok» buduć tranślavać praz Voka z teatralnaj sceny ŭ žyvym efiry.

Prahrama śviata pačniecca a 12:00 i praciahniecca da 23:00. Hości zmohuć pačastavacca ŭ street-bufiecie, zrabić sabie vusy jak u maładoha Kupały, amaładzicca abo sastarycca ŭ hrymiorcy «FejsAp», atrymać zaprašeńni na zakrytyja pakazy śpiektaklaŭ i navat šaniec vyjści na scenu Kupałaŭskaha. Uvachod volny.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii18

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp nie pierajmajecca, što amierykancy mohuć ździejśnić u Iranie vajennyja złačynstvy13

«Biełtelekam» abjaviŭ pra adklučeńnie taksafonaŭ, ale i paśla dedłajnu doŭha nie padymałasia ruka. Narešcie ŭsio ž navažylisia2

Čym nasamreč «razbaŭlajuć» małako na zavodzie i jak dabivajucca patrebnaj tłustaści masła

U Hiermanii chočuć zabaranić načnoje kašeńnie hazonaŭ, bo heta škodzić vožykam2

Były palitviazień-student čatyry hady nie prasiŭ pra dapamohu. Ale ciapier stračanaje zdaroŭje zmusiła39

Ludzi ŭpieršyniu za paŭstahodździa pabačyli Miesiac z advarotnaha boku FOTA8

Mocny viecier valiŭ drevy pad Minskam FOTY3

U honar režysiora Fłaryjana Ždanoviča nazavuć novuju vulicu ŭ Minsku

Ekstremisckimi pryznali try tvory biełaruskaj litaratury. A taksama zbor tvoraŭ Ćvikieviča, aŭtara knihi «Zachodnierusizm»11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii18

Vandroŭnik i biznesoviec ź Minska za dva dni znajšoŭ sabie praz sacsietki niaviestu — najbolš spadabałasia dziaŭčyna z Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić