Teatr55

Andruś Horvat znoŭ budzie pracavać dvornikam u Kupałaŭskim

Praŭda, usiaho adzin dzień.

Aŭtar papularnych «Radziva Prudok» i «Premjera» Andruś Horvat doŭhi čas pracavaŭ dvornikam u Kupałaŭskim teatry. 21 vieraśnia, padčas Teatralnaha piknika, pryśviečanaha 100-mu siezonu Kupałaŭskaha, Horvat na ŭvieś dzień vierniecca na rabotu. Viadomy piśmieńnik budzie sačyć za paradkam u Alaksandraŭskim skviery i navat praviadzie niekalki ekskursij pa zakuliśsi teatra ŭ svaim ampłua. Zarehistravacca možna na sajcie Kupałaŭskaha.

Bijahrafija Andrusia Horvata padobnaja da teatralnaj lehiendy, adnak heta realnaja historyja, jakoj hanaracca kupałaŭcy. Niekali na pracu dvornika ŭ teatr uładkavaŭsia žurnalist-fryłansier Andruś. Ciaham pracoŭnych budniaŭ jon naziraŭ za teatralnaj dziejnaściu, natchniaŭsia tvorčaściu i adnojčy vyrašyŭ kardynalna źmianić žyćcio. Andruś źjechaŭ u viosku Prudok na Paleśsi adnaŭlać dom svajho dzieda.

Žyćcio ŭ paleskaj vioscy mocna adroźnivałasia ad haradskoha, i były dvornik Kupałaŭskaha zanatoŭvaŭ cikavostki na svajoj staroncy ŭ Facebook. Paźniej dopisy pieratvarylisia ŭ knihu «Radziva Prudok», pieršuju tysiaču asobnikaŭ jakoj čytačy raskupili ciaham 2-ch dzion. Pavodle hetaha tvora Kupałaŭski teatr pastaviŭ śpiektakl, a Horvat napisaŭ novuju knihu «Premjera» — pra toje, jak Kupałaŭski pastaviŭ śpiektakl pa jaho tvory. Pieršyja nakłady «Premjery» razyšlisia jašče chutčej. Takoj bijahrafii i ciapierašniaj papularnaści Andrusia Horvata moža pazajzdrościć nie tolki luby dvornik, ale i piśmieńnik.

Na śviacie, pryśviečanym 100-mu siezonu Kupałaŭskaha, možna budzie naviedać teatralnaje zakuliśsie. Ekskursii pačnucca z 12-j hadziny dnia, niekalki ź ich praviadzie Andruś Horvat. Naviedvalniki daviedajucca, jak stvarajucca dekaracyi da śpiektaklaŭ, dzie šyjucca kaściumy, kolki času i hrymu treba na toje, kab padrychtavać akcioraŭ da vystupu i mnohaje inšaje. Akramia taho, na Teatralnym pikniku ŭpieršyniu možna budzie pabačyć śpiektakl Kupałaŭskaha pad adkrytym niebam: «Radziva Prudok» buduć tranślavać praz Voka z teatralnaj sceny ŭ žyvym efiry.

Prahrama śviata pačniecca a 12:00 i praciahniecca da 23:00. Hości zmohuć pačastavacca ŭ street-bufiecie, zrabić sabie vusy jak u maładoha Kupały, amaładzicca abo sastarycca ŭ hrymiorcy «FejsAp», atrymać zaprašeńni na zakrytyja pakazy śpiektaklaŭ i navat šaniec vyjści na scenu Kupałaŭskaha. Uvachod volny.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?9

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Usie naviny →
Usie naviny

Vakansija ŭ «Našaj Nivie»: mantažor-redaktar tyktokaŭ8

MAK trapiŭ pad ahoń krytyki za prodaž futbołak ź simvolikaj Alimpijskich hulniaŭ, praviedzienych Hitleram2

Hrošy hrabuć akcyjaniery, a nie naniatyja rabotniki: takaja ciapier ekanomika, i budzie jašče horš (ci lepš?)12

U Minsku znoŭ stali tralejbusy praz abryvańnie kantaktnych sietak1

Na Miunchienskaj kanfierencyi razam ź Cichanoŭskaj zaśviaciŭsia Viktar Prakapienia FOTAFAKT8

Mierc hatovy da pieramoŭ z Rasijaj, ale tolki kali «ŭ hetym budzie sens»1

Novych karystalnikaŭ Signal u Biełarusi nie budzie? Prablemy z rehistracyjaj užo nie tolki z A111

Meta zapatentavała ŠI, jaki moža vieści akaŭnt karystalnika paśla śmierci3

U dziŭnym minskim HC zakryvajecca hipiermarkiet «Hipa»2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?9

U pačatku 2000‑ch troje nastaŭnikaŭ historyi źbiehli va Ukrainu ad «hienacydu biełaruskaha naroda», jaki čyniŭ režym Łukašenki. Jak skłaŭsia ich los?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić