Śviet

Navukoŭcy, jakija vyjavili pieršapryčynu mihreni, atrymali samuju prestyžnuju premiju ŭ halinie niejrabijałohii

Samuju prestyžnuju premiju ŭ halinie niejrabijałohii, pamier jakoj składaje £1.1 miljona, atrymali daśledčyki, čyja praca zrabiła vialiki ŭniosak u lačeńnie mihreni.

Fota Depositphotos.com

Piter Hoŭdśbi (Peter Goadsby) ź Vialikabrytanii, Majkł Moskavic (Michael Moskowitz) z ZŠA, Łars Edvinsan (Lars Edvinsson) sa Šviecyii, Džes Olesen (Jes Olesen) z Danii — hetyja čatyry navukoŭcy vyjavili pryčyny, jakija vyklikajuć mihreń, i tym samym paspryjali raspracoŭcy novych mietadaŭ lačeńnia. Za svaje daśledavańni jany atrymali najvialikšuju premiju ŭ halinie niejrabijałohii Brain Prize ad fondu dackaj farmaceŭtyčnaj kampanii Lundbeck, paviedamlaje The Guardian.

Navukoŭcy zrazumieli pieršapryčynu mihreni — nieŭrałahičnaha stanu, jaki charaktaryzujecca pulsujučym hałaŭnym bolem, młosnaściu, hałavakružeńniem, a taksama pavyšanaj čullivaściu da huku, śviatła i pachaŭ.

Kožny siomy čałaviek u śviecie pakutuje ad mihreni, a ŭ žančyn jana sustrakajecca ŭ try razy čaściej.

Doŭhi čas ličyłasia, što mihreń — psichasamatyčny stan, vyklikany stresam. Choć lačeńnie i było dastupnym, jano dapamahała palehčyć simptomy, ale nie pazbaŭlała pieršapryčyny, jakaja była nieviadomaj.

U 1979 hodzie Majkł Moskavic, prafiesar nieŭrałohii Harvardskaj miedycynskaj škoły, vykazaŭ zdahadku, što mihreń uźnikaje ŭ vyniku ŭzajemadziejańnia trajničnaha nierva, adkaznaha za čullivaść tvaru, i abałonkami, jakija akružajuć hałaŭny mozh.

Navukoviec prademanstravaŭ, što prystup mihreni ŭźnikaje, kali niervovyja vałokny trajničnaha nierva vyłučajuć chimičnyja rečyvy, jakija nazyvajucca niejrapieptydami. Hetyja rečyvy prymušajuć kryvianosnyja sasudy abałonak mozhu pašyracca, što pryvodzić da zapaleńnia i bolu. Daśledčyk paličyŭ, što błakavańnie niejrapieptydaŭ moža zabiaśpiečyć novy mietad lačeńnia.

Nastupny praryŭ adbyŭsia, kali Piter Hoŭdśbi i Łars Edvinsan vyjavili klučavy niejrapieptyd, jakija i vyklikaje mihreń, — pieptyd, źviazany z hienam kalcytaninu.

Paźniej Džes Olesen zdoleŭ stvaryć preparat, jaki błakavaŭ hety pieptyd i pakazvaŭ efiektyŭnaść u lačeńni prystupaŭ mihreni.

Ciapier takija preparaty vyrablajucca ŭ Vialikabrytanii i ZŠA. Choć jany i nie vylečvajuć mihreń całkam, ale zaŭvažna palapšajuć jakaść žyćcia pacyjentaŭ, jakija pakutujuć ad prystupaŭ mihreni.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

Raźviedka Šviecyi: Ekanomika Rasii na miažy najhłybiejšaha kryzisu. Niajasna, ci Pucinu pra heta kažuć23

Adnaho čałavieka na ŭjeździe ŭ Biełaruś aštrafavali za adzieńnie, druhoha — za abutak

Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie

Forvard chakiejnaha «Dynama-Minsk» choča, kab zarobak jamu padniali da miljona dalaraŭ za hod. Dva inšyja ŭžo atrymlivajuć amal stolki5

Statkievič zaklikaŭ biełarusaŭ nie malicca na movie RPC i pisać na pomnikach pa-biełarusku45

«Reaktyŭny šachied urezaŭsia ŭ moj dom». Rasijanie sprabavali kropkavym udaram zabić daradcu ministra abarony Ukrainy, śpiecyjalista pa radyjotechnałohijach3

Nastupnyja dni buduć kašmarnymi dla tych, u kaho alerhija na biarozavy pyłok4

«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić