Śviet

Jeŭropa nahravajecca chutčej, čym inšyja častki śvietu

Navukoŭcy zaniepakojenyja: klimatyčny kryzis zakranaje ŭvieś śviet, ale niekatoryja miescy nahravajucca chutčej za inšyja.

Fota: vecteezy

The Verge raskazvaje pra spravazdaču Suśvietnaj mietearałahičnaj arhanizacyi (SMA), pavodle jakoj z 1991 hoda tempieratura ŭ Jeŭropie rasła bolš čym udvaja chutčej za siaredniuju suśvietnuju tempieraturu. Heta pryviało da nadzvyčajnych vahańniaŭ nadvorja: ad razburalnych pavodak da śmiarotnaj śpiakoty.

Ź siaredziny 1800-ch hadoŭ, kali pačałasia industryjalizacyja, pradpryjemstvy pačali zabrudžvać atmaśfieru praduktami spalvańnia vykapniovaha paliva. Siaredniaja tempieratura na płaniecie padniałasia na 1,2 °C. Ale ŭ paraŭnańni z daindustryjalnaj epochaj tempieratura na terytoryi Jeŭropy ŭžo pavialičyłasia prykładna na 2 hradusy. Z 1991 hoda tempieratura ŭ Jeŭropie pavyšałasia prykładna na 0,5 °C kožnaje dziesiacihodździe.

Kožnaja dola hradusa maje značeńnie, kali havorka idzie pra źmianieńnie klimatu. Heta vyklikaje biesprecedentnyja chvali śpioki, takija jak rekordnaja śpioka ŭ Vialikabrytanii sioleta ŭ lipieni.

Źmieny klimatu taksama pavysili ryzyku pavodki ŭ Zachodniaj Jeŭropie ŭ lipieni 2021 hoda, kali burnyja reki źnieśli damy z padmurkaŭ, a ŭ Hiermanii i Bielhii ŭ vyniku pavodak zahinuli pa mienšaj miery 220 čałaviek. Daśledavańni pakazali, što adnadzionnyja apadki ŭ paciarpiełych rehijonach zaraz na 19% bolš intensiŭnyja, čym byli b bieź źmieny klimatu, vyklikanaj čałaviekam.

Adnoj z pryčyn paskoranaha paciapleńnia źjaŭlajecca toje, što Arktyka nahravajecca prykładna ŭ čatyry razy chutčej, čym astatnija častki ziamnoha šaru. Kožny rehijon sutykajecca z unikalnymi ŭraźlivaściami ŭ zaležnaści ad łandšaftu. Jak praviła, u Arktycy soniečnaje śviatło i ciapło adbivajucca ad lodu i śniehu, ale pa miery rastavańnia adkryvajucca ciomnyja pavierchni, jakija nie adbivajuć, a pahłynajuć ciapło, vyklikajučy takim čynam bolš rezkija źmieny, čym va ŭmieranych rajonach śvietu.

Na ščaście, Jeŭropie ŭdałosia skaracić vykidy parnikovych hazaŭ na 31% u pieryjad z 1990 pa 2020 hod. Ale surjoznaje skaračeńnie zabrudžvańnia pavinna adbyvacca chutčej, kab praduchilić jašče bolš surjoznyja nastupstvy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭvioŭ sankcyi suprać Łukašenki24

Zialenski ŭvioŭ sankcyi suprać Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Papularnaha biełaruskaha błohiera ŭ Rasii abvinavacili ŭ machlarstvie

U Łatvii vieterynarnaja słužba zaklikała nie kuplać chatnich žyvioł u Biełarusi. I heta nie prosta prychamać1

Łukašenka pieraabuŭsia: Pozna ŭviečary Minsk pahruzili ŭ ciemru. Navošta? Ja ž ad vas hetaha nie patrabavaŭ25

U Klecku małady mužčyna pabiŭ pažyłoha za toje, što toj pavolna jechaŭ6

Pavieł Sieviaryniec adkryŭ zbor na adnaŭleńnie publičnaj dziejnaści20

U studzieni VUP Biełarusi pačaŭ padać2

U Breście dziesiacikłaśnik-kadet skončyŭ žyćcio samahubstvam3

Pucin i Łukašenka chutka znoŭ sustrenucca ŭ Maskvie3

«Dziela svaich dzietak, kab da ich viarnucca». Daškievič raskazaŭ, jak trapiŭ u «nizki status» i jak ad jaho patrabavali prašeńnie ab pamiłavańni23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭvioŭ sankcyi suprać Łukašenki24

Zialenski ŭvioŭ sankcyi suprać Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić