Śviet

Jeŭropa nahravajecca chutčej, čym inšyja častki śvietu

Navukoŭcy zaniepakojenyja: klimatyčny kryzis zakranaje ŭvieś śviet, ale niekatoryja miescy nahravajucca chutčej za inšyja.

Fota: vecteezy

The Verge raskazvaje pra spravazdaču Suśvietnaj mietearałahičnaj arhanizacyi (SMA), pavodle jakoj z 1991 hoda tempieratura ŭ Jeŭropie rasła bolš čym udvaja chutčej za siaredniuju suśvietnuju tempieraturu. Heta pryviało da nadzvyčajnych vahańniaŭ nadvorja: ad razburalnych pavodak da śmiarotnaj śpiakoty.

Ź siaredziny 1800-ch hadoŭ, kali pačałasia industryjalizacyja, pradpryjemstvy pačali zabrudžvać atmaśfieru praduktami spalvańnia vykapniovaha paliva. Siaredniaja tempieratura na płaniecie padniałasia na 1,2 °C. Ale ŭ paraŭnańni z daindustryjalnaj epochaj tempieratura na terytoryi Jeŭropy ŭžo pavialičyłasia prykładna na 2 hradusy. Z 1991 hoda tempieratura ŭ Jeŭropie pavyšałasia prykładna na 0,5 °C kožnaje dziesiacihodździe.

Kožnaja dola hradusa maje značeńnie, kali havorka idzie pra źmianieńnie klimatu. Heta vyklikaje biesprecedentnyja chvali śpioki, takija jak rekordnaja śpioka ŭ Vialikabrytanii sioleta ŭ lipieni.

Źmieny klimatu taksama pavysili ryzyku pavodki ŭ Zachodniaj Jeŭropie ŭ lipieni 2021 hoda, kali burnyja reki źnieśli damy z padmurkaŭ, a ŭ Hiermanii i Bielhii ŭ vyniku pavodak zahinuli pa mienšaj miery 220 čałaviek. Daśledavańni pakazali, što adnadzionnyja apadki ŭ paciarpiełych rehijonach zaraz na 19% bolš intensiŭnyja, čym byli b bieź źmieny klimatu, vyklikanaj čałaviekam.

Adnoj z pryčyn paskoranaha paciapleńnia źjaŭlajecca toje, što Arktyka nahravajecca prykładna ŭ čatyry razy chutčej, čym astatnija častki ziamnoha šaru. Kožny rehijon sutykajecca z unikalnymi ŭraźlivaściami ŭ zaležnaści ad łandšaftu. Jak praviła, u Arktycy soniečnaje śviatło i ciapło adbivajucca ad lodu i śniehu, ale pa miery rastavańnia adkryvajucca ciomnyja pavierchni, jakija nie adbivajuć, a pahłynajuć ciapło, vyklikajučy takim čynam bolš rezkija źmieny, čym va ŭmieranych rajonach śvietu.

Na ščaście, Jeŭropie ŭdałosia skaracić vykidy parnikovych hazaŭ na 31% u pieryjad z 1990 pa 2020 hod. Ale surjoznaje skaračeńnie zabrudžvańnia pavinna adbyvacca chutčej, kab praduchilić jašče bolš surjoznyja nastupstvy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ20

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

Kolki ŭ Biełarusi žyvie ŭdzielnikaŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny?7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić