Zdaroŭje

Ci škodna chrustać palcami? I čamu heta tak pryjemna? Navukoŭcy raskryvajuć sakret papularnaj zvyčki

Čamuści ličycca, što zvyčka chrustać palcami niasie tolki škodu. Ale ž jość niešta pryjemnaje ŭ hetym patreskvańni ŭ palcach, nastolki, što dziela hetaha možna i zabyć pra mahčymuju škodu. Ci sapraŭdy jana isnuje?

Fota: pixabay.com

Huk, jaki vy čujecie, kali chrustajecie palcami, źviazany z burbałkami azotu ŭ sinavijalnaj vadkaści, što znachodzicca ŭnutry sustavaŭ u vašym arhaniźmie. Sinavijalnaja vadkaść — hielepadobnaja masa, jakaja zapaŭniaje połaść sustava i vykonvaje funkcyju zmazki, praz što zabiaśpiečvaje zdarovy ruch i abaronu sustava ad znosu, piša Huffpost.

Kali vy chrustajecie kostkami palcaŭ, vy stvarajecie admoŭny cisk, što vyklikaje ŭtvareńnie burbałak u vadkaści. Raniej ekśpierty ličyli, što huk padčas chrustańnia moža być źviazany z łopańniem hetych burbałak, ciapier ža daśledavańni pakazvajuć, što tresk nasamreč moža być źviazany ź ich utvareńniem.

Ludzi z sasłabiełymi sustavami nie mohuć utvaryć u palcach dastatkovy admoŭny cisk dla taho, kab utvarylisia burbałki, voś čamu niekatoryja ludzi nie mohuć chrustać sustavami.

Mahčyma, vy zaŭvažali, što paśla taho, jak vy chrustali palcami, vy nie možacie zrabić heta znoŭ. Reč u tym, što treba kala 20 chvilin, kab u sustavach znoŭ źjavilisia burbałki azotu, i paśla hetaha vy znoŭ možacie viarnucca da ŭlubionaj zvyčki.

Niama nijakich prykmiet taho, što chrustańnie palcami moža choć niejak naškodzić zdaroŭju. Na praciahu hadoŭ navukoŭcy šukali suviaź pamiž hetaj zvyčkaj i mahčymym raźvićciom artrytu — heta ahulny termin, jaki abjadnoŭvaje razłady, źviazanyja z zapaleńniem sustavaŭ ci ich razbureńniem. Nijakuju suviaź jany znajści nie zdoleli.

Časam chrustańnie palcami moža razburać suchažylli, što abjadnoŭvajuć muskuły z kostkami, ale vučonyja padkreślivajuć, što heta vyklučna redkija vypadki. Daśledavańnie, praviedzienaje ŭ 1990 hodzie, taksama vyjaviła mahčymuju suviaź zvyčki chruścieć palcami z takimi simptomami, jak apuchańnie ruk i panižeńnie siły ŭ palcach, ale hetyja mahčymyja pabočnyja efiekty, ličać vučonyja, sustrakajucca duža redka.

Mahčyma, bolš važna pahladzieć na psichałahičnyja akaličnaści hetaj zvyčki, bo jana moža mocna razdražniać ludziej navokał. Šmat jakija ludzi adčuvajuć palohku, niachaj i niadoŭhuju, paśla taho, jak chruściać sustavami, bo im zdajecca, što napružańnie ŭ sustavach moža vyklikać u ich dyskamfort. Tak u ich moža ŭtvarycca zvyčka ščoŭkać palcami, ad jakoj budzie ciažka pazbavicca.

Pry hetym ničoha karysnaha ŭ zvyčcy chrustać palcami miedycynskija ekśpierty taksama nie bačać.

Čytajcie taksama:

Roŭnaja pastava moža być nie takoj karysnaj, jak zdajecca. Tłumačym, jak trymać chrybiet zdarovym

Jak zachavać unutrany spakoj? Prytrymlivajciesia hetych troch praviłaŭ

Adčuvaŭ siabie ŭ «Matrycy». Chłopiec — ab svaim zmahańni z šyzafrenijaj

Kamientary

Ciapier čytajuć

Rasijskaha prapahandysta Dźmitryja Kisialova vyhaniajuć z efiru?2

Rasijskaha prapahandysta Dźmitryja Kisialova vyhaniajuć z efiru?

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku paśpiachova praapieravali dziaŭčynku z unikalnym dla Biełarusi dyjahnazam

Elektrakar Ferrari pradali z aŭkcyjona za rekordnyja 40 miljonaŭ dalaraŭ1

U minskim restaranie butelku francuzskaha vina prapanujuć pa canie kvatery ŭ niekatorych rajcentrach6

U Indyi braty-bliźniuki ažanilisia ź siostrami-bliźnicami. Viasielle praviali śviatary-bliźniuki2

U Mieksicy vyratavali rybaka, jaki 15 dzion pravioŭ u padvodnaj piačory bieź ježy

Na plažy pad Brasłavam sfatahrafavali vielmi redkuju ptušku

U Smarhonskim rajonie 9‑hadovy chłopčyk spaliŭ 450 ton sałomy5

Rasijskaja rakieta «Banderol» zalacieła ŭ Małdovu i tam vybuchnuła4

Žančyna šukaje praz «Kufar» žyvuju andatru. Navošta?4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskaha prapahandysta Dźmitryja Kisialova vyhaniajuć z efiru?2

Rasijskaha prapahandysta Dźmitryja Kisialova vyhaniajuć z efiru?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić