Usiaho patrochu77

Čamu ŭ ptušak nie mierznuć łapki?

Čym ptušyny ciepłaabmien adroźnivajecca ad čałaviečaha, tłumačyć telehram-kanał «Dzikaja pryroda pobač».

Mandarynka ŭ Słonimie. Fota: Dźmitryj Konieŭ

Sistema arteryj ptušynych łapak «pryvodzić» u ich kroŭ tempieraturaj kala 40 hradusaŭ. Ciopłaja kroŭ hreje i nasyčaje tkanki kisłarodam. Pakul jana biažyć pa hetaj arteryjalnaj sistemie, to astyvaje da 2—4 hradusaŭ. A kali padymajecca ad łap da cieła pa vienach, ustupaje ŭ praces ciepłaabmienu z haračymi arteryjami, ciapleje i ŭ cieła prychodzić užo ŭ prymalnym tempieraturnym stanie.

Padtrymlivać tempieraturu łap u 2—3 hradusy praściej, čym sprabavać uvieś čas hreć ich da 40 hradusaŭ. Takimi «chałodnymi» łapkami maroz adčuvajecca mienš, čym kali b tempieratura kaniečnaściaŭ była 40 hradusaŭ. Heta tamu, što roźnica tempieratur nie takaja vialikaja. Dla vadapłaŭnych heta naohuł vydatna, bo ŭ zimovaj čatyrochhradusnaj vadzie im navat ciopła.

Uspomni: kali prychodziš z marozu i sunieš astyłyja ruki pad chałodnuju vadu, jana i praŭda zdajecca ciopłaj!

Čytajcie taksama:

Try biełaruskija buślanki ŭvajšli ŭ top-10 samych vialikich hniozdaŭ biełych busłoŭ u Jeŭropie

Najlepšy antystres. Anłajn-karmuška ŭ Biełaviežskaj puščy pačała novy siezon

Lebiedzi nie adlacieli ŭ vyraj? Heta narmalna

Kamientary7

  • Juzik sa stancyi Kruleŭščyna
    21.12.2022
    Niejak byŭ u Miorach na feście Žuraviny i Žuraŭli, a mienavita ŭ tym miescy, dzie pravodzicca ekskursija ŭ vakolicach Mioraŭ, dzie na poli paśviacca sotni žuravoŭ i ich možna nazirać praź binokli. Ekskursii pravodziła APB. Dyk vałancior tłumačaŭ, što žuravam biełaruskaja zima -- nipačym. Mahli b hipatetyčna tut i zimavać. Voś tolki žrać im tut niama čaho! Darečy, za 2 sutak žuravy ad Mioraŭ dalatajuć užo až da Ziamli Abiacanaj! A zimujuć dzieś na bierahach Niłu...
  • 21/12/2022
    21.12.2022
    Juzik sa stancyi Kruleŭščyna, dy nu, nipačym, pazamierźli b, navat kali b i žrać im było što. Doŭhaterminovaha pierabyvańnia ŭ minusavych tempieraturach im nie pieratryvać. Vałancior vam truchu prahnaŭ praź vušy. Lebiedzi, tyja mahčyma j pierazimavali b, pry ŭmovie najaŭnaści adkrytaj vady...
  • kačka
    21.12.2022
    "dalatajuć užo až da Ziamli Abiacanaj! A zimujuć dzieś na bierahach Niłu..."
    a tam jany što jaduć? tam ža piasok adzin

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku pradajuć alej koštam amal 1000 rubloŭ za litr1

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

Razžałavany dekan ź jurfaka BDU Šydłoŭski znajšoŭsia ŭ niečakanym miescy6

Telegram dla rasijan nie buduć abmiažoŭvać «u zonie SVA»1

«Za pryhniot biełaruskaha naroda i za toje, što jon kradzie budučyniu ŭ biełarusaŭ». MZS Ukrainy zaklikała partnioraŭ uzmacnić cisk na Łukašenku21

Saudaŭskija fondy i fantastyčnyja ździełki. Jak ziać Trampa Džared Kušnier zarablaje sotni miljonaŭ dołaraŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?2

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić