Hramadstva88

Łukašenka apraŭdvaŭsia pierad Naryškinym za paškodžańnie kaštoŭnaha rasijskaha samalota

Alaksandr Łukašenka siońnia ŭ Minsku sustreŭsia z kiraŭnikom Słužby źniešniaj raźviedki Rasii Siarhiejem Naryškinym.

Siarhiej Naryškin, Ivan Cierciel i Alaksandr Łukašenka padčas sustrečy. Fota: BiełTA

Spačatku jon zakranuŭ vajnu va Ukrainie, nazvaŭšy jaje śpiecyjalnaj vajennaj apieracyjaj, i tradycyjna zajaviŭ pra źniešnija pahrozy.

«U suviazi z roznymi padziejami ŭ śviecie, i nie apošniaja pryčyna tut i antyterarystyčnaja SVA Rasijskaj Fiederacyi — apieracyja, jakaja prymusiła nas z usich bakoŭ pahladzieć na ŭsie struktury siłavoha błoka. Jak ja časta kažu, nie było b hetaha, dyk treba było b prydumać, kab nas dzieści padšpilić. Tamu pačali aktyŭna pracavać. Ale pahrozy vielmi surjoznyja. Časam niejmaviernyja», — skazaŭ Łukašenka.

Jon panarakaŭ, što śpiecsłužby nie za ŭsimi mohuć uhnacca «z ulikam imklivaha raźvićcia roznych techničnych srodkaŭ».

«My nie ad boha, i ŭsio praduhledzieć nie možam, — niby apraŭdvaŭsia jon za paškodžany rasijski samalot, jaki stajaŭ u Mačuliščach.

— I ŭ nas, i ŭ vas źjaŭlajucca roznaha rodu admarozki mienavita ŭnutry hramadstva, na jakich robiać staŭku zamiežnyja terarysty [heta chłuślivaje śćviardžeńnie, Ukraina viadzie abarončuju vajnu — NN]. Ich inakš nie nazavieš. Heta nie raźviedka, nie kontrraźviedka, heta prosta našy vorahi. Jany (apanienty i vorahi za miažoj) znachodziać u našym łahiery, jak pryniata kazać, adpaviednych ludziej, robiać na ich upor».

Łukašenka zajaviŭ, što za dyviersiju ŭ Mačuliščach jany zatrymali «bolš za 30 pamahatych».

«Jany adkul? Jany byłyja i sapraŭdnyja svołačy, jakija žyvuć u našym hramadstvie (inakš ich, brydotu hetuju, nazvać nie mahu), jakija dapamahajuć ździajśniać supraćpraŭnyja dziejańni. Tym bolš terakty na ŭłasnaj ziamli, suprać svaich ža suajčyńnikaŭ» [heta chłuślivaje śćviardžeńnie, u Mačuliščach byŭ atakavany rasijski samalot, ź jakoha ažyćciaŭlałasia naviadzieńnie rakietnych udaraŭ pa Ukrainie, nichto ź ludziej nie paciarpieŭ — NN].

KDB pryhraziŭ fihurantam kryminalnaj spravy pa dyviersii ŭ Mačuliščach śmiarotnym pakarańniem

Stała viadoma pra muža i žonku, zatrymanych pa spravie dyviersii ŭ Mačuliščach

«Addadziena kamanda na začystki». Karpiankoŭ raskazaŭ, jak siłaviki rychtujucca zmahacca z apazicyjaj

Kamientary8

  • :
    04.04.2023
    My ot d́javoła))
  • extrym
    04.04.2023
    Tvoj boh - djabał sipaty, baćka chłuśni i ŭsiakaha biezzakońnia.
  • daviedka
    04.04.2023
    Nu kakije k čiortu tierrorističieskije akty, jeśli imieła miesto kłaśsičieskaja antivojennaja diviersija.

Ciapier čytajuć

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu vučeńni «Zachad-2025» vyrašyli pravieści ŭ centry krainy, a nie kala miežaŭ NATA — mierkavańnie ŭkrainskaha palitołaha4

Prarasijskija nadpisy na ciele ŭkrainskaha vajskoŭca vyrazaŭ chirurh padčas apieracyi4

Kala bierahoŭ Kanady zaŭvažyli redki čorny ajśbierh1

CACHAŁ zahadaŭ žycharam adnaho z rajonaŭ Tehierana evakujavacca. Zrujnujuć budynak dziaržaŭnaha telebačańnia3

ZŠA pierakidajuć na Blizki Uschod druhi avijanosiec i dziasiatki samalotaŭ8

«Pradali 1647 kupiur za 3 dni». Ažyjataž vakoł pamiatnaj banknoty Nacbanka nie ścichaje3

Stała viadoma jašče pra adnaho biełarusa, jaki vajavaŭ na baku Rasii i trapiŭ u pałon1

U paŭdniovaj Jeŭropie prajšli mitynhi suprać turystaŭ

Susiedzi zrabili kuchniu ŭ łodžyi, i ciapier u susiedziaŭ čuvać zvon posudu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić