Šmat hadoŭ prosty ciaślar stvaraŭ krainu cudaŭ u minskich dvorykach. A ciapier sam źviartajecca pa dapamohu
10 hadoŭ tamu Siarhiej Astapienka, supracoŭnik ŽEU-2 Pieršamajskaha rajona, byŭ samym viadomym cieślarom Minska. U volny čas jon upryhožvaŭ dvary. Svaju spravu mužčyna nie kinuŭ i siońnia, ale prosić dapamahčy — bo pieranios dva infarkty.

U adnym ź intervju Siarhiej Astapienka raskazvaŭ, što ŭ dziacinstvie maryŭ stać kasmanaŭtam. U vyniku vybraŭ bolš ziamnuju prafiesiju — cieślara. Ale, kazaŭ, dziakujučy hetamu navučyŭsia stvarać inšyja suśviety.
U mikrarajonie Uschod Siarhiej pabudavaŭ šmat čaho. Adnym z samych viadomych art-abjektaŭ stała ładździa. Skarystaŭsia samymi prostymi rečami: staryja draŭlanyja ramy ad voknaŭ pieratvarylisia ŭ pałubu, ručka ad staroj švabry — u mačtu, pałoska tonkaj blachi — u vietraź.
Znakamitaj była i jaho chatka: majstar tak kłapaciŭsia pra drobiazi, što zrabiŭ unutry navat meblu (sa staroha stała z čyrvonaha dreva, jaki chtości vykinuŭ na śmietnicu).

Składana pavieryć, ale talenavity mužčyna znachodziŭ novaje prymianieńnie navat pałamanym kaljanam ci pabitaj kafli. U ŚMI jaho prazvali miascovym Tatam Karła.
Dzieci navat rabili Siarhieju zamovy. U intervju BiełTA toj zhadvaŭ, jak adnojčy paabiacaŭ dziaŭčyncy zrabić rusałačku. A potym išoŭ dadomu i dumaŭ, jak ža vykanać toje abiacańnie: ni materyjałaŭ niama, ni instrumientaŭ nieabchodnych.
«I raptam baču — rabotniki «Zielanbuda» zrazajuć staruju lipu. Ja da ich: «Dajcie kavałak dreva, chaču zrabić ź jaho rusałačku dla dziaciej». Dali. A pakul dajšoŭ da majsterni, patelefanavaŭ santechnik: «Siarhiej, tut u padvale adnaho doma znajšli cełuju skryniu pryład dla pracy pa drevie!». Nu jak tut nie dumać ab dapamozie zvyš i ludskoj padtrymcy?».

Mienavita Siarhieja paprasili stvaryć «Aleju kazak» la dziciačaha dom-internata dla dziaciej-invalidaŭ z asablivaściami psichafizičnaha raźvićcia, što ŭ Navinkach.
Pakolki jon vieryŭ u ludskuju padtrymku, to adrazu napisaŭ abjavu na majsterni: maŭlaŭ, chto čym moža, dapamažycie stvaryć kazku dla škoły-internata. Adhuknulisia. Adzin prynios samarezy, druhi — niepracoŭny telefon, treci — amal novieńki zavaračny čajnik. A čaćviorty byŭ pradprymalnikam, jaki zajmajecca vytvorčaściu paddonaŭ, i padahnaŭ cełuju mašynu došak.
Tvorčaściu Siarhiej zajmaŭsia vyklučna ŭ volny čas. Bo na pracy i tak chapała zadač: to łaŭku adramantuj, to piasočnicu, to dźviery. Pryśviačaŭ chobi i vychodnyja, i viečary
Apošni raz pra majstra ŭ ŚMI zhadvali ŭ 2024 hodzie.
Ale ciapier u Siarhiej prablemy. Minčanka Alaksandra raźmiaściła ŭ Threads fotazdymki, na jakich bačny abviestki, jakija ciaślar pastaviŭ la placoŭki, jakuju sam i rabiŭ:
«Karabiel «Uschod» pabudavany ŭ 2016 hodzie. Dzieci, jakija hulali na hetym karabli, užo nie maleńkija, a salidnyja maładyja ludzi z marami… Kožny hod ja ramantuju, farbuju… Kali dapamahajuć, kali za ŭłasnyja srodki… Zaraz u mianie składany čas — pieranios vosieńniu dva infarkty… Dapamažycie nie zhnaić karabiel».

Pad abviestkaj Siarhieja paznačana, jak možna pieraličyć jamu hrošy na rachunak «Biełarusbanka».
Na nastupnaj šyldzie napisana: «U płanach: stałovaja dla ptušak, aleja lvoŭ i duboŭ, cieram dla lebiedziaŭ».

U kamientarach tvorčaściu Siarhieja zachaplajucca: «Ciaślar Siarhiej staić na varcie našaj viery ŭ čałaviectva».
Ciapier čytajuć
«Darahija, viesialiciesia, hulajcie i kuraleście. Niachaj na staraść u vas budzie zapas dobrych pieražyvańniaŭ». Apošni hod Śviatłany Kurs — u jaje dopisach
Kamientary