Kultura

«Jeŭrabačańnie-2024» projdzie ŭ šviedskim horadzie Malmio. Jaho tam užo pravodzili dvojčy

Šviecyja vybrała horad, u jakim u nastupnym hodzie projdzie 68-y piesienny konkurs «Jeŭrabačańnie»: heta znoŭ budzie Malmio na paŭdniovym uskrajku krainy.

Pakolki «Jeŭrabačańnie-2023», jakoje prachodziła ŭ Livierpuli, vyjhrała šviedka Loreen, jakraz jaje kraina pavinna prymać nastupny konkurs.

Malmio, treci pa nasielnictvie horad Šviecyi, abyšoŭ stalicu Stakholm.

Paŭfinały projduć 7 i 9 maja 2024 hoda, a finał — 11 maja na «Malmio Arenie», jak piša Bi-bi-si.

Loreen, jakaja taksama vyjhrała konkurs u 2012 hodzie, atrymała pieramohu nad finam Kiajaryja ŭ vostraj baraćbie — pieramohu joj prynios pop-himn Tattoo.

Malmio byŭ abrany miescam praviadzieńnia konkursu ź niekalkich haradoŭ, jakija padali zajaŭki. U chodzie adboru brałasia pad uvahu najaŭnaść placovak i mahčymaść raźmiaščeńnia tysiač udzielnikaŭ, pradstaŭnikoŭ miedyja i fanataŭ.

Marcin Osterdał, vykanaŭčy dyrektar konkursu pieśni «Jeŭrabačańnie», skazaŭ, što Jeŭrapiejski viaščalny sajuz (EBU) byŭ u zachapleńni ad taho, što Malmio byŭ abrany dla praviadzieńnia konkursu treci raz.

Tors, jaki varočajecca, — samaja viadomaja architekturnaja słavutaść Malmio. Fota: Kentaroo Trymen / Getty Images

«Malmio zajmaje asablivaje miesca ŭ historyi konkursu, jon paśpiachova pravioŭ jaho spačatku ŭ 1992 hodzie, a zatym u 2013 hodzie — paśla papiaredniaj pieramohi Loreen», — skazaŭ jon.

«My budziem rady viarnucca ŭ hety enierhičny i dynamičny horad, jaki prademanstravaŭ, što maje placoŭki i infrastrukturu, jakija idealna padychodziać dla praviadzieńnia najbujniejšaha ŭ śviecie kancertu žyvoj muzyki», — dadaŭ Osterdał.

Pavodle jaho słoŭ, zajaŭka horada prademanstravała jaho vialikuju luboŭ da hetaha konkursu.

U cełym Šviecyja, radzima lehiendy «Jeŭrabačańnia» — hurta Abba, budzie prymać hety konkurs užo siomy raz.

Pa hetym pakazčyku rekord naležyć Vialikabrytanii, u jakoj prajšło dzieviać konkursaŭ. U hetym hodzie Brytanija ŭziała na siabie arhanizacyju konkursu zamiest Ukrainy, jakaja pieramahła ŭ 2022 hodzie, ale nie zmahła pryniać jaho praz vajnu.

Pryblizna paŭmiljona čałaviek pryjechali ŭ horad Livierpul na heta hrandyjoznaje mierapryjemstva.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Byłyja žonka i dziaŭčyna Pratasieviča abjadnalisia i pryjšli da jaho novaj niaviesty, kab adpomścić. I pahražajuć sudom20

Byłyja žonka i dziaŭčyna Pratasieviča abjadnalisia i pryjšli da jaho novaj niaviesty, kab adpomścić. I pahražajuć sudom

Usie naviny →
Usie naviny

Na tarhi vystavili niekalki karcin Šahała. Adnu ź ich užo pradali za $3,6 miljona

Ułady patłumačyli, čamu likvidavali arhanizacyju «KinderVita», jakaja dapamahała dzieciam, chvorym na rak3

«2 maja pasadziła bulbu, 4‑ha — pasadzili mianie». Biełaruska viarnułasia z Polščy dapamahčy mamie — i sieła za padtrymku Ukrainy4

U Rasii zabaraniajuć ekspart bienzinu3

Ministr kultury choča ŭ biełaruskich teatrach dres-koda10

Mihranty prydumali nou-chau dla pierachodu miažy ź Litvoj. Praŭda, jano im nie dapamahło VIDEA

Rubia paćvierdziŭ, što ZŠA mohuć pieranakiravać zbroju, pryznačanuju dla Ukrainy, na Blizki Uschod9

Žychar Hrodna pajšoŭ na rybałku i za čas prahułki źniaŭ ź siabie bolš za 140 klaščoŭ4

U Kreŭskim zamku buduć stvarać muziej

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłyja žonka i dziaŭčyna Pratasieviča abjadnalisia i pryjšli da jaho novaj niaviesty, kab adpomścić. I pahražajuć sudom20

Byłyja žonka i dziaŭčyna Pratasieviča abjadnalisia i pryjšli da jaho novaj niaviesty, kab adpomścić. I pahražajuć sudom

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić