Śviet1111

Zialenski ci Arastovič? Kamu najbolš daviarajuć ukraincy? Źjaviŭsia novy rejtynh

Uzbrojenyja siły Ukrainy ŭznačalvajuć rejtynh davieru da instytutaŭ siarod nasielnictva, na 7-m miescy — prezident. Ale Uładzimir Zialenski ŭznačaliŭ rejtynh palitykaŭ, hramadskich dziejačaŭ i inšych. Vyniki sacyjałahičnaha apytańnia, praviedzienaha z 21 pa 27 vieraśnia sacyjałahičnaj słužbaj Centra Razumkova, publikuje «UP».

Chłopčyk razmachvaje ŭkrainskim ściaham, kali bronietransparcior ukrainskaj armii nakiroŭvajecca da Bachmuckaj linii frontu ŭ Słaviansku, 27 červienia 2023 h. Fota: Celestino Arce NurPhoto via Getty Images

Siarod dziaržaŭnych i hramadskich instytutaŭ čaściej za ŭsio davier vykazvajecca da ŭzbrojenych sił (im daviarajuć 93% apytanych), dobraachvotnickich atradaŭ (85%), vałanciorskich arhanizacyj (84%), Dziaržaŭnaj słužby pa nadzvyčajnych situacyjach (83%), Nacyjanalnaj hvardyi (81%), Dziaržaŭnaj pamiežnaj słužby (76,5%), prezidenta (72%), Ministerstva abarony (71%), Słužby biaśpieki Ukrainy (66%), hramadskich arhanizacyj (60,5%), Carkvy (59%), Nacyjanalnaj palicyi Ukrainy (57%), kiraŭnika horada (pasiołka, vioski), u jakim žyvie respandent (54%).

Čaściej vyjaŭlajecca davier, čym niedavier, da Rady horada (pasiołka, vioski), u jakim žyvie respandent (adpaviedna 49% i 41%), da ŭkrainskich ŚMI (adpaviedna 47% i 43%), da Nacyjanalnaha banka (adpaviedna 46% i 42%), da ŭpaŭnavažanaha Viarchoŭnaj Rady pa pravach čałavieka (adpaviedna 44% i 31%). 

Bolšaść respandentaŭ vykazvajuć niedavier palityčnym partyjam (nie daviarajuć 74%), čynoŭnikam (72%), sudovaj sistemie (70%), Viarchoŭnaj Radzie Ukrainy (64%), prakuratury (61%), uradu Ukrainy (60%), kamiercyjnym bankam (59%), Nacyjanalnamu antykarupcyjnamu biuro (53%), śpiecyjalizavanaj antykarupcyjnaj prakuratury (52%), Nacyjanalnamu ahienctvu pa pytańniach praduchileńnia karupcyi (52%). 

Taksama čaściej vykazvajecca niedavier, čym davier, prafsajuzam (nie daviarajuć im 46%, tady jak daviarajuć — 25%). 

Palityčnaja siła, jakoj možna davieryć uładu ŭ paślavajenny pieryjad, čaściej za ŭsio, na dumku respandentaŭ, moža zjavicca z asiarodździa vajskoŭcaŭ (tak ličać 52% apytanych).

30% respandentaŭ prytrymlivajucca dumki, što jana moža zjavicca z vałanciorskaha asiarodździa (što na 5% bolš, čym u lipieni 2023 h.), 25% — z koła humanitarnaj abo techničnaj intelihiencyi (na 7% bolš, čym u lipieni 2023 h.), 23% — z užo isnujučych palityčnych partyj (što na 3% mienš, čym u lipieni), 19% — z arhanizacyj hramadzianskaj supolnaści, 8% — ź biznes-asiarodździa. 

Siarod palitykaŭ, čynoŭnikaŭ, hramadskich dziejačaŭ, žurnalistaŭ, uzrovień davieru da jakich aceńvaŭsia padčas hetaha daśledavańnia,

čaściej za ŭsio respandentami vykazvaŭsia davier da Uładzimira Zialenskaha (75%), Vitala Kima (64%), Siarhieja Prytuły (51%). 

Čaściej vykazvali davier, čym niedavier, Michaiłu Padalaku (adpaviedna 45% i 30%), Vitalu Kličko (adpaviedna 44% i 39, 5%), Alaksieju Daniłavu (adpaviedna 42% i 35,5%), Vasilu Maluku (adpaviedna 34% i 21%), Juryju Butusavu (adpaviedna 31% i 25%), Rustemu Umieravu (adpaviedna 25% i 21%).

Bolšaść apytanych nie daviarajuć Juryju Bojku (82%), Julii Cimašenka (82%), Piatru Parašenku (73%), Alaksieju Arastoviču (71%), Dźmitryju Hardonu (58%), Davidu Arachamiju (54%) i Andreju Jermaku (53%). 

Apytańnie mietadam face-to-face pravodziłasia va ŭsich abłaściach, akramia Danieččyny, Łuhanščyny i Kryma. U Zaparožskaj, Mikałajeŭskaj, Charkaŭskaj, Chiersonskaj abłaściach — tolki na tych terytoryjach, jakija kantralujucca ŭradam Ukrainy i na jakich nie viaducca bajavyja dziejańni. 

Apytana 2016 respandentaŭ, jakim ad 18 hadoŭ. Tearetyčnaja chibnaść vybarki nie pieravyšaje 2,3%. 

Kamientary11

  • Šalnaja impieratrica
    11.10.2023
    dovieriaj no provieriaj , do 2022 hoda tak i było.
  • Mora
    11.10.2023
    Navošta pierakładać imiony ŭkraincaŭ, kali my majem amal usie huki kab pieradać ich imiony tak jak jany hučać na ukrainskaj movie? Vy ž nie havorycie Julija zamiest Džulii, 
  • Dadać kamientar
    11.10.2023
    Mora, to bok Padalak, kali pracavaŭ u Minsku, byŭ Michaiłam, a zaraz prapanuješ pisać Mychajło?

Ciapier čytajuć

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»7

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy paviedamili pra zatrymańnie biełaruskaha «złodzieja ŭ zakonie». Voś tolki niezrazumieła, što ź im rabić dalej

Ukraina prapanoŭvała ZŠA technałohii procidziejańnia iranskim bieśpiłotnikam. Tyja nie zacikavilisia, ciapier ličać heta «najbolšym promacham»14

ZŠA abmiažujuć pasłableńnie naftavych sankcyj suprać Rasii pastaŭkami ŭ Indyju3

Paśla niekalki hadoŭ skaračeńnia ŭ Biełarusi znoŭ stała raści kolkaść ahrasiadzib

Pryznali «ekctremisckim farmavańniem» telehram-čat «Biełarusy Valensii»2

Prycelny ŭdar pa miescy zborki naziemnych dronaŭ u Daniecku — troje rasijskich vajskoŭcaŭ zahinuli, adzin źnik2

Stałkier Hanny Bond prymataŭ da jaje mašyny cacku z čyrvona-zialonym ściažkom18

Žonka dyrektara JERAM, hrošy na zmahańnie z ankałohijaj dla jakoj źbirali ŭsim śvietam, uvajšła ŭ remisiju16

U Babrujsku ajčym uciahnuŭ niepaŭnaletniaha pasynka ŭ handal narkotykami. Abodva atrymali konskija terminy1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»7

Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić