Para ptušak paznajomiłasia dva hady tamu, ale raniej samka źlatała na zimoŭku.

Jašče ptušaniom žuraviel z paškodžanym kryłom trapiŭ da žychara Maładziečanskaha rajona. Toj jaho padlačyŭ i pakinuŭ žyć na padvorku, bo latać žuraviel bolš nie zmoh, raskazvaje historyju Smartpress.by.
Dva hady tamu, kali pralatała čarada surodzičaŭ, žuraviel vitaŭ ich krykami — i adna z ptušak spuściłasia da jaho. I zastałasia. Razam para pravodziła šmat času. Ale ŭvosień 2024 hoda novaja siabroŭka dałučyłasia da vialikaj čarady i nakiravałasia na poŭdzień na zimoŭku.

Samka žuraŭla. Fota: Viktar Kazłoŭski / Smartpress.by
Viasnoj 2025‑ha ptuška viarnułasia da traŭmavanaha žuraŭla. Pry sustrečy jany vykanali niekalki tancaŭ. I na hety raz spadarožnica žuraŭla zastałasia na zimoŭku ź im. Ale chatniaj nie stała — kali žuraviel na noč zachodziŭ u saraj u marazy, jana zastavałasia na vulicy na achapku sałomu. I heta ŭ 30‑hradusnyja marazy! A na ranicu žuraviel vybiahaŭ chutčej da svajoj siabroŭki.
Hetaj viasnoj na padvorak zavitała čarada z 12 žuravoŭ. Haspadar bajaŭsia, što siabroŭka jaho padapiečnaha źlacić ź imi. Ale ptuški papierakrykvalisia, palacieli dalej — a paračka zastałasia.
Kamientary