Kultura

Na fiestyvali Pradmova ŭručyli premii imia Alesia Adamoviča i Franciška Bahuševiča

U niadzielu na fiestyvali intelektualnaj knihi Pradmova ŭ Biełastoku byli abvieščany imiony łaŭreataŭ dźviuch premij Biełaruskaha PENa — premii imia Alesia Adamoviča, jakaja vyłučaje aŭtaraŭ i aŭtarak najlepšych publicystyčnych tvoraŭ, pryśviečanych aktualnym prablemam sučasnaści, i premii imia Franciška Bahuševiča, jakaja tradycyjna ŭručajecca za vydatnuju histaryčnuju prozu, paviedamlaje Reform.by.

Padčas cyrymonii ŭznaharodžańnia. Adnym z łaŭreataŭ premii imia Alesia Adamoviča stała Hanna Kandraciuk (źleva) za knihu «U pryścienku staroha lesu. Historyi ludziej ź Biełaviežskaj puščy». Uznaharodu ŭručaje staršynia Biełaruskaha PENa Taćciana Niadbaj. Fota: Aleś Arkuš

Tak, pieramožcaj premii imia Alesia Adamoviča stała Hanna Kandraciuk za knihu «U pryścienku staroha lesu. Historyi ludziej ź Biełaviežskaj puščy». Žury sfarmulavała admietnaść tvoru aŭtarki tydniovika biełarusaŭ Polščy «Niva» nastupny čynam — «za aktualizacyju tradycyj jeŭrapiejskaha repartažu». «U pryścienku staroha lesu» — heta zbornik repartažaŭ, jakija Hanna Kandraciuk piša pa Biełastoččynie z 1990-ch hadoŭ. Pavodle žurnalistki, kniha — heta padarožža praz čas i prastoru.

Hetaksama premijaj imia Alesia Adamoviča była hanaravana kniha turemnych apaviadańniaŭ Maksima Znaka «Zekamieron», jakuju biełaruski juryst napisaŭ u źniavoleńni. «Za čałaviečuju hodnaść, svabodu dumki i tvorčaści ŭ niečałaviečych umovach» — tak hučała abhruntavańnie žury vyłučyć tvor.

Pieramožcaj ža premii imia Franciška Bahuševiča była nazvanaja historyk i daśledčyca Taćciana Astroŭskaja.

Sioleta manahrafija aŭtarki «Kultura i supraciŭ. Intelihiencyja, inšadumstva i samvyd u Savieckaj Biełarusi (1968—1988)» była taksama adznačanaja premijaj Mižnarodnaha kanhresa daśledčykaŭ Biełarusi za najlepšyja navukovyja publikacyi. Daśledavańnie Taćciany Astroŭskaj pryśviečana kulturnickamu zmahańniu z aŭtarytaryzmam u 1960-ja — 1980-ja hady.

Premija imia Franciška Bahuševiča — štohadovaja litaraturnaja premija, zasnavanaja ŭ 1994 hodzie. Jana tradycyjna ŭručajecca za vydatnuju histaryčnuju prozu aŭtaram i aŭtarkam knih, što spryjajuć abudžeńniu histaryčnaj śviadomaści i nacyjanalnaj niezaležnaści čytačoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi10

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Aksakały Turkmienistana paprasili ŭ prezidenta bolš nie pavyšać zarobki, piensii i dapamohi5

Łukašenku pa načach śnicca saŭhas «Haradziec»14

Zialenski: Ukraina hatovaja da pieramoŭ z ZŠA adnosna asablivaj zbroi6

Stali viadomyja abstaviny hibieli načalnika naturnaj placoŭki «Biełaruśfilma» Siarhieja Bujnickaha

Ściapan Puciła raskazaŭ pra biudžet Nexta i pra svoj zarobak15

U Minsku maładzion pierabiahaŭ darohu na čyrvonaje i trapiŭ pad mašynu VIDEA2

Zahinuŭ načalnik naturnaj placoŭki «Biełaruśfilma»

$249 000 za histaryčny vajb. Jaki ramont zrabili ŭ stalincy prosta ŭ centry Minska2

Łukašenka pra tematyku pieramovaŭ z Pucinym: Dumali, jak vyžyć15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi10

Jaŭhien Afnahiel raskazaŭ, što było paśla suda, dzie skandavali «Vierym, možam, pieramožam!» I nazvaŭ, chto dla jaho sapraŭdny lidar Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić