Unikalnaja mahčymaść pabačyć rečy Barbary Radzivił i «Bitvu pad Oršaj»
Redkija ekspanaty źvieźli ŭ Vilniu z roznych krain Jeŭropy.

4 červienia ŭ Domie historyi Nacyjanalnaha muzieja Litvy adkryvajecca mižnarodnaja vystava «Karaleva, karaleŭstva i pačućci», jakaja apaviadaje pra dźviuch vybitnych žančyn XVI stahodździa — Barbaru Radzivił i Kaciarynu Jahiełonku.
Historyi hetych dźviuch karaleŭ prezientavanyja praz emacyjnuju, palityčnuju i kulturnuju pryzmu, spałučajučy aŭtentyčny histaryčny apovied z elemientami sučasnaha mastactva i dyzajnu, paviedamlaje muziej.
Z Nacyjanalnaha muzieja ŭ Varšavie pryvieźli karcinu «Bitva pad Oršaj», jakaja kaliści naležała Radziviłam. Na pałatnie adlustravany baćka Barbary — Juryj Radzivił, adna z najbolš jaskravych postaciaŭ svajho času. Karcina nie tolki zachavała vobraz histaryčnaj pieramohi, ale i śviedčyć pra sproby Radziviłaŭ farmavać kalektyŭnuju pamiać.
Nie mienš uražvajuć i ŭpryhažeńni, a taksama posud, jakija prypisvajucca Izabiele Jahiełoncy — siastry Kaciaryny. Ich pryvieźli z Nacyjanalnaha muzieja Vienhryi. Vyrablenyja ŭ italjanskim styli, inkrustavanyja kaštoŭnymi kamianiami, hetyja pradmiety raskryvajuć estetyčny hust, ambicyi i kulturnuju adukavanać rodu Jahiełonaŭ. Heta važnyja śviedki, jakija dazvalajuć ujavić žyćcio žančyn u epochu Reniesansu — pamiž dypłamatyjaj, siamiejnym abaviazkam i pošukami siabie dy svajho asabistaha ščaścia.
Na vystavie taksama pakažuć i adnu z paśmiarotnych insihnij Barbary Radzivił, jakuju tolki niadaŭna znajšli ŭ krypcie Vilenskaha kafiedralnaha sabora — jaje skipietr. Karona, skipietr i dziaržava byli vyrablenyja ŭžo paśla śmierci karalevy i nie pryznačalisia dla našeńnia pry žyćci, ale jany — sapraŭdnyja pradmiety taho času.
Upieršyniu ŭ Vilniu pryviazuć sa Šviecyi i viasielnuju karonu Kaciaryny Jahiełonki — jaje dakładnuju kopiju, vyrablenuju ŭ XVII stahodździ.
Pobač z muziejnymi ekspanatami naviedvalniki ŭbačać raboty viadomych litoŭskich mastakoŭ i dyzajnieraŭ, jakija sučasnymi srodkami interpretujuć historyju karaleŭ i źviazanyja ź imi mify.
Vystava «Karaleva, karaleŭstva i pačućci» — heta prosta zajzdrosnaja dla biełarusaŭ mahčymaść pahruzicca ŭ śviet Vialikaha Kniastva i adčuć unutranuju siłu toj mahutnaj dziaržavy.
Vystava budzie pracavać da 4 studzienia 2026 hoda.

Pra Barbaru Radzivił, Žyhimonta Aŭhusta i fatalnaje padzieńnie možna pračytać vydatny artykuł Andreja Skurko, jaki publikavaŭsia ŭ «Našaj historyi».

Žyhimont Aŭhust sabraŭ vializnaje bahaćcie, zrabiŭ stalicu elehantnaj, ale pry hetym zaniadbaŭ «uschodni viektar». Jon byŭ zanadta «narmalnym», zanadta psichična ŭraŭnavažanym dla svajho času. A biaździetnaść, volaj vypadku, pieravažyła ŭsio ŭ suchim astatku jaho kiravańnia…
«Kali vy zmožacie pakinuć Šviejcaryju?» — «Nikoli». Stali viadomyja novyja fakty pra apošni pieryjad žyćcia Mahdaleny Radzivił
Źjaviłasia mahčymaść nabyć Radziviłaŭskuju kartu VKŁ
Zaniadbany pałac Radziviłaŭ pradajuć u try tysiačy razoŭ daražej, čym niekalki hadoŭ tamu
Dzie lažyć vykupleny Statut VKŁ? Pavieł Macukievič — pra toje, što biełarusy musiać sabie viarnuć
Kamientary