Usiaho patrochu11

Kinołah raskazała pra prosty test na vychavanaść sabaki

A dresiravany sabaka — nie značyć vychavany, kaža kinołah.

Kinołah Julija Švied ź Minska navučyła buldoha katacca na skiejcie, korhi — karaleŭskim manieram, a taksama dapamahaje katam i sabakam mirna dzialić ahulnuju terytoryju, piša «Minsk-Naviny».

Pa słovach śpiecyjalistki, sapraŭdny pakazčyk vychavanaści sabaki — heta «test adnaho kubka kavy». Kali haspadar moža vyjści z hadavancam na vulicu, pierajści darohu, zajści ŭ kaviarniu, nabyć kavu i viarnucca dadomu, nie raspluchaŭšy napoj, — značyć, sabaka sapraŭdy vychavany.

«Chaču padkreślić, što dresiravany sabaka — nie značyć vychavany, — adznačaje Julija Švied. — Arystakrat nie kiniecca za katom i nie pojdzie abniuchvać susieda navat biez kamandy — jon pa zmaŭčańni pavodzić siabie hodna».

Viečnaje pytańnie: kali pačynać zajmacca z sabakam? Kali žyćcio źviało vas z darosłym tavaryšam z destruktyŭnymi pavodzinami, to na pryvićcio dobrych manier spatrebicca roŭna stolki hadoŭ, kolki ŭpuścili papiarednija haspadary.

Kali havorka pra małoha ščaniuka, dla jakoha vy pieršy ŭ žyćci siabar, — pačynać navučańnie možna z dnia znajomstva.

Tak, čałaviečaje praviła «Paśla troch hadoŭ vychoŭvać užo pozna» prymianimaje i tut.

— Na samoj spravie ŭ žyvioł, a tym bolš u damašnich ulubioncaŭ, litaralna ŭsio jak u ludziej, — patłumačyła kinołah. — Sabaka moža sumavać, upadać u apatyju abo stan, blizki da depresii. Jamu moža być strašna, samotna, i navat stan sieparacyjnaj tryvohi — hučyć jak z padručnika čałaviečaj psichałohii — jamu taksama znajomy. Akramia taho, našy «chvościki» žudasna empatyčnyja istoty: umiejuć «čytać» nastroj haspadara za šeść siekund. Mienavita hetym jany i zajmajucca, kali miła ŭzirajucca vam u tvar abo nibyta saramliva apuskajuć vočy ŭ padłohu na fonie zładžanaha bardaka. Voś tolki heta i blizka nie pakajańnie, a ŭhadvańnie, kab nie atrymać pa nosie za toje, što naškodziŭ.

Žart pra toje, što haspadary i ich ulubioncy padobnyja — zusim nie humar. Jany litaralna adlustravańnie svaich uładalnikaŭ.

Kinołah padkreśliła: u tryvožnych uładalnikaŭ sabaka zaŭsiody budzie pieraŭzbudžanym i navat ahresiŭnym. Tamu, tak, vopytny śpiecyjalist pracuje nie tolki z čatyrochnohim, ale i ź jaho haspadarom.

Śpiecyjalist vyłučyła čatyry važnyja kryteryi, jakija možna hruba nazvać jak «pieršasnyja pakazalniki sacyjalizacyi sabaki ŭ hramadstvie».

Heta pryzyŭ pa pieršaj kamandzie, vytrymka, umieńnie iści pobač z uładalnikam, nie reahavać na razdražnialniki.

Pry hetym Julija padkreśliła: hramatny kinołah — nie tolki navučyć vykonvać bazavyja kamandy. Heta jašče i tonki zoopsichołah, jaki pabuduje dyjałoh pamiž uładalnikam i ŭlubioncam, dapamoža naładzić mižvidavyja znosiny biez «vajny» pamiž katami i sabakami.

— Historyja viedaje prykłady, kali darosłyja murziki i sabaki znachodzili ahulnuju movu ź pieršaha pohladu, byccam usio žyćcio znajomyja, — adznačyła Švied. — Ale «sałomku» lepš pakłaści. Pierš-napierš, raździalajem terytoryi. Žadana, kab tydzień staražył i navabraniec nie pierasiakalisia. Zatym dajom paznajomicca «pa pachu». Umoŭna, vyvieli sabaku na prahułku, kot u hety čas prajšoŭ «pa śladach», abniuchaŭ, pryvyk, nakolki mahčyma, što ciapier nie jon car u hetym domie. Viarnulisia z prahułki — dali sabaku mahčymaść abniuchać terytoryju i zrazumieć, što śviatoje miesca nie pustuje. Treci etap — kali vyrašycie, što para źvieści ich razam, — zabiaśpiečcie katu šlachi adychodu ŭ vyhladzie dostupu na palicy abo šafy, dzie vyšej.

Adzin z samych niezvyčajnych navykaŭ, jakim Julija navučyła svaich čatyrochnohich vučniaŭ, stała jazda na skiejcie. Tak, francuzskaja buldožka pa mianušcy Pčołka zmahła «latać».

Što tyčycca parod, to apošnim časam u minčukoŭ, pa nazirańniach surazmoŭnicy, bum na vielš-korhi. Nie mienš papularnyja i pudzieli. U samoj Julii doma žyvie pradstaŭnik redkaj dla Biełarusi parody chierder, abo hałandskaja aŭčarka.

— Historyja źjaŭleńnia majho Vikinha prazaičnaja, u joj niama pretenzii na «chaču redkuju». Doŭhi čas pryhladałasia da bielhijskaj aŭčarki — kłasnaja i hareznaja paroda. Ale mnie paraili źviarnuć uvahu na chierdera, patłumačyli tym, što ź imi budzie niekalki praściej, — raspaviała kinołah.

Kamientary1

  • Nu takoje
    09.07.2025
    A vzrosłuju sobaku s hurskoho s psichołohičieskimi travmami i kučiej pribambasov vziať i sdiełať iz nieje «vośpitannuju»? Nie płocho było by upomianuť čto sobaka vyšie hołovy nie pryhniet. Kak i jeje vładielec. Jesť to čto možno ispraviť a jesť to čto možno tolko mieniedžiť. Čtoby vsie byli safe and happy.

Ciapier čytajuć

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi5

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Iranskija šachiedy prylacieli ŭ Azierbajdžan — adzin upaŭ kala škoły, druhi vybuchnuŭ na terytoryi aeraporta11

Niaviesta adpraviła žanicha pierad viasiellem na psichijatryčnuju ekśpiertyzu7

«Pra stratu $78 000 ja b mocna pieražyvała». Biełaruska svoječasova admoviłasia ad kuplańnia kvatery3

«Uviečary telefanuje lekar z palikliniki i raspaviadaje vyniki analizaŭ — heta prosta šok!» Biełarusy raspaviali pra miedycynu ŭ Litvie13

Ananimy — historyi biełarusaŭ, jakim prychodzicca šyfravacca, bo režym ličyć ich dziejnaść «kryminałam»10

Prajezd u minskaj maršrutcy, što mieŭsia padaražeć da piaci rubloŭ, budzie kaštavać mieniej

Vyjšaŭ sieryjał «Małady Šerłak» ad Haja Ryčy

Minsuviazi raspaviało, dzie ŭ Biełarusi paskoryŭsia internet, a dzie pryjdziecca pačakać1

Hrodna, Biełastok, Koŭna — paraŭnoŭvajem, dzie praściej kupić kvateru čałavieku ź siarednim zarobkam17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi5

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić