Hramadstva

Jak pravilna vybirać hryby i jakija ciapier na ich ceny?

Ci mahčyma pa pryjemnaj canie paradavać siabie darami lesu, kali samastojna zajmacca karpatlivym źbirańniem niama žadańnia? Hrybniki prapanujuć płady «cichaha palavańnia» navat u stychijnych miescach: na abočynach aŭtadaroh, u padziemnych pierachodach i na prypynkach. Myfin.by daviedaŭsia ŭ doktara-hihijenista, zahadčycy adździaleńnia hihijeny charčavańnia centra hihijeny i epidemijałohii Pieršamajskaha rajona Minska Śviatłany Čajkoŭskaj, jak pravilna vybrać siezonny pradukt. A paśla, uzbroiŭšysia jaje instrukcyjaj, adpravilisia na Kamaroŭski rynak za darami lesu ŭ kapialušykach.

Kak pravilno vybirať hriby i kakije siejčas na nich cieny?
Fota: Myfin.by

Na što hladzieć pra pakupcy?

Siezonny delikates ź lesu — skarbnica pažyŭnych rečyvaŭ i vitaminaŭ. Hałoŭnaje — razabracca, jakija hryby źjaŭlajucca biaśpiečnymi. U zonie ryzyki i znaŭcy ŭradlivych palanak, i tyja, chto kuplaje lasny łasunak z ruk.

Fota: Myfin.by

«Hryby — heta zaŭsiody ryzyka, asabliva kali kuplajecie ich kala trasy, kala mietro i ŭ inšych niepryznačanych dla hetaha miescach. Vy paniaćcia nie majecie, dzie i kali jany byli sabranyja. A źbirajučy samastojna, nieabchodna vielmi dobra raźbiracca ŭ bataničnych vidach hryboŭ. Tamu lepš kuplać hryby ŭ kramach i inšych vyznačanych miescach — heta biaśpiečna. Tam usia pradukcyja supravadžajecca dakumientami, jakija zabiaśpiečvajuć jaje jakaść i biaśpieku», — raskazała Śviatłana Čajkoŭskaja.

Pry kupli varta źviarnuć uvahu na źniešni vyhlad, pach i pruhkaść hryboŭ. Śviežyja hryby — ščylnyja, biez paškodžańniaŭ, ćvili i prykmietaŭ hnili. Kapialušyk i nožka — pruhkija, biez uvahnutaściaŭ i ślizkich učastkaŭ. Pach pavinien być pryjemnym i źlohku hrybnym, ale nie zatchłym.

«Kab siezonny łasunak nie abiarnuŭsia niepryjemnym siurpryzam, nie treba kuplać staryja, čarvivyja i nieviadomyja vam hryby. Taksama nielha ŭžyvać i sprabavać na smak syryja hryby», — adznačyła śpiecyjalistka.

Jak pryhatavać i kolki možna zachoŭvać zakatki?

Pry pakajovaj tempieratury hryby možna zachoŭvać nie bolš za 3 hadziny. Abaviazkova treba padvierhnuć ich kulinarnaj apracoŭcy ŭ dzień zboru. Pry hetym kožny vid hryboŭ hatujuć asobna.

Pierad padrychtoŭkaj pradukt treba staranna pierahledzieć, apracavać i ačyścić ad ziamli. Zatym dobra pramyć u vadzie i vymačyć. Zaklučny etap — starannaja termičnaja apracoŭka zhodna z kulinarnymi praviłami dla kožnaha vidu.

Pry kansiervacyi hryboŭ treba staranna sterylizavać taru i taksama varta ŭličvać toje, što nielha zachoŭvać hrybnyja kansiervy bolš za 6 miesiacaŭ.

Što pa cenach?

Paśla instruktažu doktara-hihijenista žurnalisty vypravilisia na Kamaroŭku zakupacca.

Hrybnyja rady razharnulisia jašče da siezonnaha rynku. Babuli bojka prapanujuć svoj tavar pobač z prypynačnym punktam «Dom mebli». Naprykład, poŭny płastykavy kubačak lisičak abjomam prykładna 200 mł hatovyja addać usiaho za 4 rubli.

Pry hetym biznesvumen u chustačkach achvotna pahadžajucca dać źnižku, adnak u strohaj tajamnicy trymajuć miesca i čas zboru hryboŭ. Praz płastykavuju taru taksama vidać, što, akramia aranžavaha prysmaku, u davažak idzie lasnoje śmiećcie.

Maksimalnaja cana ŭ takich nielehalnych pradaŭcoŭ — 7 rubloŭ za kubačak lisičak.

Na siezonnym rynku hrybnyja miescy znachodziacca ŭ siektary 1, z treciaha pa šosty rad. Pradaŭcy ŭ firmovych fartuchach i z bejdžykami badziora raskazvajuć pra svaje «ŭłovy». 

Naprykład, drobnyja lisički sa Starych Daroh aceńvajuć u 8,50, a za bujnyja treba zapłacić 15 rubloŭ. Lisički, sabranyja na prastorach Siličaŭ, kaštujuć 10 rubloŭ.

«U Asipovičach lisičak bahata, — dzielicca infarmacyjaj pradaviec. — Tolki voś źbirać ich u śpioku vielmi składana».

Pa słovach žančyny, jana stroha stavicca da čyścini lasnoha ŭradžaju i ŭsie hryby ačyščaje ad drobnaha śmiećcia. Za kiłahram lisičak siaredniaha pamieru pryjdziecca zapłacić 25 rubloŭ.

Vyhladaje taki ŭradžaj samavita: ź jarkimi pruhkimi kapialušykami i dobrym pacham — jak i treba.

A voś ułoŭ sa Smarhoni vyhladaje zalažałym. Za jaho i prosiać mienš — 10 rubloŭ za litr, ale ci varta ryzykavać?

Pradaŭcy ŭ adzin hołas paŭtarajuć, što lisičak u lesie poŭna, ale siezon chutka skončycca. Minimalnaja cana na rynku za 0,5 litra — 5 rubloŭ, maksimalnaja — 25 za 1 kiłahram.

A voś baraviki na Kamaroŭskim rynku pa pravu možna nazvać redkim ekzemplaram. Znojdzieny ŭsiaho adzin kantejnier, sabrany ŭ Słuckim rajonie. Prykładna 13-15 baravikoŭ kaštujuć 30 rubloŭ.

Jašče ŭ adnaho pradaŭca pradstaŭlenyja čyrvonahałoviki — za viadro prosiać 20 rubloŭ.

Ceny na hryby mianiajucca, danyja ŭ materyjale aktualnyja dla minułych doŭhich vychadnych.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej Łazaraŭ6

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej Łazaraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Kobrynie vystavili na prodaž budynak sinahohi XVIII stahodździa1

Na składach najbujniejšych suśvietnych vytvorcaŭ nazapasiłasia rekordnaja kolkaść ałkaholu9

Rudkoŭski tłumačyć, čamu Tramp maje racyju nakont Hrenłandyi66

Tramp źbirajecca raspaŭsiudzić pracu Rady miru na ŭsiu płanietu14

Litoŭskija ŭłady kanstatavali palapšeńnie situacyi z kantrabandnymi šarami ź Biełarusi1

Na Zimovuju Alimpijadu ŭ Italiju jedzie katastrafična nizkaja kolkaść biełaruskich spartoŭcaŭ1

Prakuratura rastłumačyła, čamu ŭ Biełarusi zabaranili knihu pra BNR33

Tramp admianiŭ padpisańnie ŭ Davosie pahadnieńnia ab pavajennym adnaŭleńni Ukrainy na 800 miljardaŭ dalaraŭ9

U Hrodnie mužčyna zahinuŭ padčas sproby «prykuryć» aŭtamabil6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej Łazaraŭ6

Zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej Łazaraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić