Hramadstva

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

Vialiki furor u adnoj z papularnych sacsietak vyklikała halinka abmierkavańniaŭ pra chatnich hadavancaŭ. Karystalniki dzialilisia svaimi historyjami pra toje, jakuju žyŭnaść zavieści, kali na zvykłych katoŭ i sabak u vas ci ŭ vašych blizkich mocnaja alerhija. Abmierkavańnie vyjšła nastolki haračym, što svaje kamientaryi i fatahrafii pakinuli bolš za 1,6 tysiačy čałaviek, zaŭvažyła vydańnie «Elektronnyj Solihorsk».

Jaščarka eŭlebfara

Praŭda, husty va ŭsich akazalisia vielmi śpiecyfičnymi. Pakul adny ščyra pryznavalisia: «U mianie alerhija na katoŭ i sabak, ale ja vybrała pakutavać», inšyja adkryli dla siabie dziŭny i časam pałochajučy śviet ekzotyki.

Žuki-hihanty, eŭblefary i pałačniki, padobnyja da halinak

Sapraŭdnaj zorkaj abmierkavańnia stała fota čatyroch hihanckich žukoŭ Miehasoma Mars (Megasoma mars). Heta vielizarnyja vuhalna-čornyja žuki, adzin vyhlad jakich prymusiŭ niekatorych karystalnikaŭ panikavać i žartam pytacca adras aŭtarki, «kab vypadkova nie stać jaje susiedziami».

Haspadynia nasiakomych paśpiašałasia supakoić cikaŭnych: žuki absalutna nie kusajucca. Choć, kali jany byli ŭ stadyi ličynak, ich skivicy vyhladali vielmi ŭražalna. Darečy, u vyhladzie ličynki ŭ substracie hety vid žyvie cełych try hady, a voś sam darosły žuk raduje ŭładalnika ŭsiaho kala 5—6 miesiacaŭ.

U inšych kamientataraŭ doma vydatna pryžylisia:

  • Jaščarki eŭblefary (miłyja plamistyja hiekony);
  • Viejkavy bananajed;
  • Madahaskarskija, anamskija i aŭstralijskija pałačniki (istoty, jakija idealna maskirujucca pad fłoru: «Kali b jany nie ruchalisia, ja b naohuł nie znajšła na fota ničoha žyvoha», — pisali ŭ adkaz);
  • Ekzatyčnyja listavidki, makrycy i nimfy bahamoła.

Reakcyja na taki chatni insiektaryum padzialiłasia. Adnyja karystalniki zachaplalisia: «Ahoń! Pałačniki takija miłyja! Ja viedaju, nastanie dzień, i ja taksama zaviadu makryc». Inšyja ž ščyra nie razumieli, jak možna dobraachvotna dzialić kvateru z «hetymi pačvarami».

Samym zabaŭnym staŭ kryk dušy adnoj z karystalnic:

«Ja 400 u.a. zapłaciła, kab u mianie ŭ chacie ŭsich nasiakomych patrucili… a ludzi ich sami kuplajuć!»

Ci paznajuć ślimaki haspadara i navošta doma trymajuć tarakanaŭ?

Akramia nasiakomych, papularnymi hadavancami ŭ alerhikaŭ stali bujnyja chatnija afrykanskija ślimaki. U adkaz na pytańnie adnaho z karystalnikaŭ, ci paznajuć maluski svaju haspadyniu, uładalnica adkazała ščyra:

«Nie, jany nie paznajuć nikoha. Heta maksimalna spakojnyja stvareńni, jany prosta pryvykajuć da ruk i stanoviacca nie takimi pałachlivymi».

Pobač ź imi ŭ kvaterach biełarusaŭ žyvuć vielizarnyja žaby-rahatki. Heta bujnyja, akruhłyja ziemnavodnyja z Paŭdniovaj Amieryki, viadomyja svajoj hihanckaj paščaj, nievierahodna ahresiŭnym apietytam i charakternymi vyrastami nad vačyma, jakija nahadvajuć rožki. A na korm im ci prosta dla dušy niekatoryja razvodziać mučnych chruščakoŭ, dzielačysia ŭ sietcy kadrami: «A jak vam fota mučnoha chruščaka, tolki-tolki akuklilisia!»

Dla tych, u kaho doma žyvuć reptylii, adzin z udzielnikaŭ abmierkavańnia navat ščodra prapanavaŭ «adsypać» arhiencinskich tarakanaŭ. Hetyja nasiakomyja vysoka ceniacca siarod uładalnikaŭ ekzotaŭ. Jany źjaŭlajucca idealnaj karmavoj kulturaj: utrymlivajuć vielmi šmat białku, nie majuć niepryjemnaha pachu, a darosłyja asobiny fizična nie ŭmiejuć poŭzać pa hładkich viertykalnych pavierchniach, tamu nikoli nie ŭciakuć sa svajho kantejniera.

Ad pavuka-ptuškajeda da sobala z Bajkała

Častka biełarusaŭ pajšła jašče dalej i dzialić kvadratnyja mietry z davoli niebiaśpiečnymi stvareńniami. U śpisie chatnich ulubioncaŭ apynulisia:

  • hihanckija koniki, skarpijony i pavuki-ptuškajedy;
  • dyvanovyja pitony i brazilskija viasiołkavyja ŭdavy.

Niekatoryja kamientatary ščyra nie mahli pavieryć u pabačanaje, a chtości žartam pisaŭ, što žyć razam z hetymi hadami jaho «prosta prymusili».

Ale, badaj, samym darahim, pušystym i statusnym hadavancam u hetaj halincy staŭ sapraŭdny barhuzinski sobal pa mianušcy Simba. Heta samy kaštoŭny i darahi padvid ruskaha sobala, jaki nasialaje dzikuju pryrodu na ŭschodnim uźbiarežžy voziera Bajkał. Jon słavicca va ŭsim śviecie svaim unikalnym raskošnym futram, ale, jak akazałasia, cudoŭna adčuvaje siabie ŭ jakaści chatniaha ŭlubionca ŭ zvyčajnaj kvatery.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ35

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Pačaŭ kryčać, kinuŭ mylicy na ziamlu». Pasadka ŭ taksi ŭ Minsku skončyłasia kanfliktam2

Biełaruska adpraviła syna na letnija kanikuły ŭ Čalabinsk. A babula vyrašyła nie viartać dzicia23

Tusk: Rasija rychtujecca da eskałacyi ŭ rehijonie. Hetaja zima budzie vyrašalnaj20

Pamierła Halina Filipaŭna z Hrodna, jakoj letam 2020 hoda na ŭsiu krainu aburaŭsia Łukašenka17

Viartańnie Kašča, admiena rusałak, naŭje z Połacka, kopša i viehiełmof. Što prapanuje pieršy biełaruski dapamožnik dla pierakładčykaŭ fentezi3

Biełaruska pryviała dačku ź siniakom u polski sadok. Nieŭzabavie dzicia zabrali ź siamji6

Viedańnie čatyroch moŭ moža amaładzić mozh na 13 hadoŭ13

Zialenski zajaviŭ, što pastaviŭ zadaču zapuskać pa Rasii tysiaču dronaŭ za dzień1

Rabaŭniki siarod biełaha dnia vykrali z muzieja ŭ Vienie kalje z 600 dyjamientami5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ35

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić