Pad Minskam pradajecca pałac z dvuma basiejnami, SPA-kompleksam i lustraj rostam z čałavieka
U vioscy Sasnovaja, prykładna za 15 kiłamietraŭ ad stancyi mietro «Uručča», vystavili na prodaž asabniak płoščaj amal u tysiaču kvadratnych mietraŭ. Pytańnie cany — 4 miljony dalaraŭ, piša Onliner.by.


Dom pabudavany ŭ 2017 hodzie, vyšynia stolaŭ u asobnych pamiaškańniach dasiahaje piaci mietraŭ. Heta nie prosta žyllo, a sapraŭdny pałac: tut piać spalniaŭ (kožnaja — z asobnaj vannaj), niekalki harderobnych, prastornaja haścioŭnia z kuchniaj i vinnaj šafaj.


Interjer atrymaŭsia kłasičnym: na ścienach lusterki, paneli z epaksidnaj smały i mołdynhi, paŭsiul blask i pazałota.

Asablivaj uvahi zasłuhoŭvaje vielizarnaja kryštalovaja lustra nad leśvicaj — zdajecca, što jana rostam z čałavieka.

Spalni vytrymanyja ŭ bolš spakojnych tanach, choć i tam jość notki raskošy: aksamitnyja padhałoŭi ŭ łožkaŭ, ciažkija parćjery

Jość u katedžy i takija rašeńni, jakich tut dakładna nie čakaješ ubačyć. Naprykład, u adnym z pakojaŭ možna znajści fotašpalery z čałaviekam-pavukom. Vidavočna, što heta dziciačy pakoj.

Nu ci ŭładalnik u junactvie maryŭ, što jaho ŭkusić radyjeaktyŭnaje nasiakomaje, ale hetaha tak i nie dačakaŭsia… Tamu vyrašyŭ uvasobić maru ŭ realnaść chacia b takim sposabam.

Jašče adna spalnia aformlenaja ŭ ružovych tanach — mahčyma, heta pakoj dla dziaŭčynki.
Vialikuju ŭvahu haspadar nadaŭ zonie adpačynku. Na cokalnym paviersie raźmiaściŭsia sapraŭdny SPA-kompleks: chamam, saŭna i basiejn.




Taksama tut jość trenažornaja zała, biljardnaja, tenisny stoł.


Zvonku — jašče adzin basiejn pad adkrytym niebam, akružany ležakami.

Akramia asnoŭnaha katedža, na terytoryi raźmieščany haściavy dom na 100 «kvadrataŭ», dadatkovy budynak dla adpačynku i altanka, dzie možna ładzić barbiekiu.

Uvieś hety kompleks kaštuje 4 000 000 dalaraŭ pa kursie.
Cikava, što ŭ toj ža vioscy nie tak daŭno pradavaŭsia vielmi padobny dom. Mahčyma, u ich adzin i toj ža architektar, a moža, navat ułaśnik.



Ciapier čytajuć
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia

Kamientary