Hramadstva77

Narada pa situacyi na miažy ź ES prajšła biez udziełu Łukašenki

Brali ŭdzieł Alaksandr Turčyn, Alaksandr Valfovič, Ivan Cierciel, Kanstancin Mołastaŭ, Maksim Ryžankoŭ.

Pad kiraŭnictvam premjer-ministra Alaksandra Turčyna i dziaržaŭnaha sakratara Rady biaśpieki Alaksandra Valfoviča adbyłasia narada, pryśviečanaja situacyi na miažy ź dziaržavami Jeŭrapiejskaha sajuza. Mierapryjemstva prajšło pa daručeńni Alaksandra Łukašenki, piša BiełTA.

U naradzie taksama ŭziali ŭdzieł kiraŭniki Ministerstva zamiežnych spraŭ Maksim Ryžankoŭ, Dziaržaŭnaha pamiežnaha kamiteta Kanstancin Mołastaŭ, Dziaržaŭnaha mytnaha kamiteta Uładzimir Arłoŭski i Kamiteta dziaržaŭnaj biaśpieki Ivan Cierciel.

«Udzielniki detalova abmierkavali stan i pierśpiektyvy raźvićcia situacyi na miažy, adznačyŭšy, što isnujučaje stanovišča nie adpaviadaje intaresam ni Biełarusi, ni Jeŭrapiejskaha sajuza», — zajaviŭ žurnalistam pres-sakratar MZS Rusłan Varankoŭ.

«Biełaruś paśladoŭna zaklikaje jeŭrapiejskich susiedziaŭ da adnaŭleńnia raniejšaha režymu pracy miažy ŭ intaresach zvyčajnych hramadzian i raźvićcia transhraničnaha supracoŭnictva».

«Na hetym fonie vitajem rašeńnie ŭładaŭ Respubliki Polšča ab adnaŭleńni pracy raniej začynienych dvuch punktaŭ propusku praź biełaruska-polskuju miažu dla pieramiaščeńnia ludziej, transpartnych srodkaŭ i hruzaŭ. Heta rašeńnie akazvaje stanoŭčy ŭpłyŭ pieravažna na pamiežny handal», — skazaŭ pres-sakratar.

U paviedamleńni MZS adznačajecca, što hety krok źjaŭlajecca prajavaj kanstruktyŭnaha staŭleńnia Polščy, nakiravanym pieravažna na žadańni ŭłasnych hramadzian.

«Na žal, my nie nazirajem anałahičnaha padychodu z boku litoŭskich uładaŭ, jakija praciahvajuć ihnaravać intaresy ŭłasnych hramadzian», — adznačyŭ Rusłan Varankoŭ.

«Upeŭnienyja, što rašeńnie Polščy — heta tolki pieršy krok da raźvićcia našaha dvuchbakovaha ŭzajemadziejańnia. Dośvied pakazvaje: za raźvićciom kantaktaŭ pamiž ludźmi, a časam navat raniej, niepaźbiežna idzie pahłybleńnie palityčnaha supracoŭnictva», — reziumavaŭ pradstaŭnik MZS.

17 listapada Polšča adkryje dva punkty propusku na miažy ź Biełaruśsiu — Kuźnicu i Babroŭniki.

Kamientary7

  • .
    15.11.2025
    Čamu Cierciel nie ŭ mundziry?
  • Mania
    15.11.2025
    Polša vsiehda otnosiłaś ko vsiem biełarusam adiekvatno Ja dumaju so vriemieniem budut i dalniejšije šahi s obieich storon po dieeskałacii A tam i Litva podtianietsia - inačie ostanietsia na obočinie vsiej jevro aziatskoj łohistiki
  • chm
    15.11.2025
    Jak cikava. Pracu maršrutak dyk Łukašenka ŭłasnaručna raźbiraŭ, davaŭ pierunoŭ. A tut, jak ni kruci, pytańnie dziaržaŭnaje - miaža ź ES, a pierasidzient adsutničaje. A mo jaho ŭ Drazdach taho..., nu, jak u svoj čas Harbačova ŭ Farosie?

Ciapier čytajuć

Jak prajšoŭ kancert Maksa Karža ŭ Stambule. Tudy dajechała navat byłaja prapahandystka6

Jak prajšoŭ kancert Maksa Karža ŭ Stambule. Tudy dajechała navat byłaja prapahandystka

Usie naviny →
Usie naviny

Delehatka KR Mamajeva: Adno z abvinavačvańniaŭ, što ja pierasyłała skrynšoty ŭnutranaj pierapiski śpisu inšym asobam15

U Maskvie na dach doma pastavili ZRK «Pancyr»7

Delehatcy KR Alaksandry Mamajevaj vynieśli votum niedavieru ŭ jaje ž frakcyi16

Volha Takarčuk vykazałasia pra Cichanoŭskaha: «Jon źnik, tamu što tut abasraŭsia. I treba było niejak ratavać situacyju»56

Minski karšerynh prapanavaŭ lehiendarnuju «kapiejku»5

Zialenski nazvaŭ masiravanuju ataku na Pieciarburh adkazam na admovu zaviaršyć kanflikt pamiž Rasijaj i Ukrainaj2

Na vajnie va Ukrainie paranili palityka, eks-deputata Aleha Ciahniboka

Biełaruskamoŭnaha šmatdzietnaha baćku ź Minska sudzili pa palityčnaj kryminałcy4

U Homieli biełarusa asudzili, imavierna, pa novaj spravie «rejkavych partyzanaŭ»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak prajšoŭ kancert Maksa Karža ŭ Stambule. Tudy dajechała navat byłaja prapahandystka6

Jak prajšoŭ kancert Maksa Karža ŭ Stambule. Tudy dajechała navat byłaja prapahandystka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić