Śviet33

Polšča pačała budavać druhuju aharodžu na miažy ź Biełaruśsiu

Polšča pačała budavać druhuju aharodžu na miažy ź Biełaruśsiu ŭ Padlašskim vajavodstvie, kab jašče bolš umacavać pamiežnuju zonu i ŭskładnić niezakonnaje pierasiačeńnie miažy mihrantami. Na terytoryju ŭžo zavoziać nieabchodnyja materyjały, paviedamlaje RMF24.

Fota: Ansgar Haase picture alliance via Getty Images

Novaja aharodža budzie ŭjaŭlać saboj 4‑mietrovy płot ź mietaličnaj sietki z dvuma dadatkovymi radami kalučaha drotu. Jana raźmieścicca ŭzdoŭž užo najaŭnaj 5‑mietrovaj stalovaj aharodžy i pavinna spyniać tych, kamu ŭdałosia pieraadoleć pieršuju pieraškodu. Heta taksama daść mahčymaść polskim pamiežnikam chutčej reahavać na sproby parušeńnia miažy.

Mantaž novaj aharodžy buduć vykonvać vajskoŭcy inžyniernych vojskaŭ. Pačać raboty płanujuć u najbližejšyja dni, a zaviaršyć — da kanca studzienia abo ŭ samym pačatku viasny.

Pieršaja aharodža na polska-biełaruskaj miažy była pabudavanaja ŭ 2022 hodzie jak adkaz na mihracyjny kryzis 2021 hoda. Jana maje daŭžyniu kala 186 km i vyšyniu 5,5 mietra, abstalavanaja kamierami, datčykami ruchu i sistemaj termasačeńnia.

Novaja ŭmacavanaja kanstrukcyja stała praciaham hetaj palityki biaśpieki. Raniej budaŭnictva płota krytykavali humanitarnyja arhanizacyi i častka apazicyi, jakija źviartali ŭvahu na ciažkaje stanovišča mihrantaŭ i mahčymuju škodu dla pryrody (asabliva ŭ rajonie Biełaviežskaj puščy). Polskija ŭłady, adnak, nastojvajuć, što heta nieabchodny krok dla abarony dziaržaŭnych miežaŭ.

Kamientary3

  • Štož
    13.11.2025
    Piłujuć hranty ES pa druhomu kruhu.
  • Hy
    13.11.2025
    Štož, i pravilna robiać, bo ad łukašenkaŭ i roŭ z krakadizami b nie paškodziŭ
  • Den
    13.11.2025
    Mihranty - eto problema vsiej vniešniej hranicy ES. I lubaja strana nie ES, kotoraja primykajet k etoj hranicie - eto ich puť k sčasťju. I nie nužno ich śpiecialno voziť. Začiem? Ot nich po vsiemu pierimietru spasu niet. Za 2024 hod čieriez Biełaruś popało v ES około 17 tys mihrantov, čto sostavlajet primierno 7% ot obŝieho količiestva. K primieru čieriez Tunis i Liviju popało 40% ot vsiech. Ostalnyje praktičieski čieriez Bałkany: Sierbija, Bośnija, Ałbanija. Nu eto tie, kotorych pojmali. A skolko prošło? I poka v ES ich prinimajut nikto ich na tranzitie nie pieriełovit. Da i čto s nimi diełať? Naprimier v RB 17 tysiač - eto nie 10 čiełoviek. Kuda ich dieť? Dieportirovať na ich rodinu nikakich dienieh nie chvatit. I nikakoj pierievozčik nie bieriet dieportirujemych. Eto očień opasno. Viezi kak chočieš. Nie zria SŠA voziła takich vojennymi samoletami.
    Ja eto k tomu, čto by kommientatory po dannoj tiemie chotia by niemnoho otorvaliś ot politiki i podumali riešajema li eta zadača po otłovu ich na tranzitie dla niebohatoj strany. I nie tolko dla RB, a dla vsiech vyšiepieriečiślennych stran.

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja padrabiaznaści taho, jak u Vjetnamie zatrymali Vieramiejčyka21

Stali viadomyja padrabiaznaści taho, jak u Vjetnamie zatrymali Vieramiejčyka

Usie naviny →
Usie naviny

Učarašni ŭdar ukrainskich dronaŭ pa Navarasijsku pryvioŭ da značnych strat u rasijskaj SPA4

Ad 10 da 80 jeŭra za 4 papierki. Prajs na pieradačy pasyłak i dakumientaŭ pamiž Biełaruśsiu i Polščaj4

Łukašenka pahavaryŭ pa telefonie z Pucinym4

U Minsku budujecca samy vysoki chmaračos u Biełarusi6

U Biełarusi papoŭnili fond litoŭskich fur 230 mašynami, jakija pryjechali z Rasii2

Ekanomny racyjon. Jakija nabory praduktaŭ možna kupić u biełaruskich kramach za 5 rubloŭ?4

Biełaruski hrybny błohier znajšoŭ u lesie «viedźmina masła»4

USU nanieśli ŭdar pa Razanskim NPZ1

Miedyki ŭpieršyniu zafiksavali śmierć čałavieka ad «alerhii na miasa», vyklikanaj klaščom

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja padrabiaznaści taho, jak u Vjetnamie zatrymali Vieramiejčyka21

Stali viadomyja padrabiaznaści taho, jak u Vjetnamie zatrymali Vieramiejčyka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić