Kultura

Vyjšaŭ zbornik apaviadańniaŭ «Historyi na Rastvo»

U vydaviectvie Ramana Cymbierava vyjšła antałohija «Historyi na Rastvo», u jakuju uvajšli apaviadańni na kaladnuju temu ad roznych aŭtaraŭ, jak ajčynnych, tak i zamiežnych. Układalnicaj vystupiła Natalla Šeina, piša bellit.info.

U zborniku kaladnych tvoraŭ «Historyi na Rastvo» čytačy znojduć apaviadańni Maryi Bahdanovič, maci Maksima Bahdanoviča (u pierakładzie Franca Korzuna), zamiežnych kłasikaŭ — Mikałaja Laskova (pierakłaŭ Pavieł Sitnikaŭ), O. Hienry (pierakłaŭ Franc Korzun), Džeroma K. Džeroma (pierakłała Nadzieja Kim), nobieleŭskaj łaŭreatki Perł S. Bak (pierakłała Hanna Bašura), a taksama sučasnych biełaruskich aŭtaraŭ Alaksieja Šeina, Alesia Śpicyna, Hanny Sierady, Dzijany Kozieł i inšych.

Vydańnie «Historyi na Rastvo» ŭžo ŭ prodažy ŭ HC «Kupałaŭski» ŭ Miensku, a taksama na sajcie kniger.by ź pierasyłkaj pa ŭsim śviecie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

Usie naviny →
Usie naviny

«Sił niama bolš ad hetych kadencyj». Žonka biełaruskaha dalnaboja pacikaviłasia, kudy možna prystroić muža, kab toj byŭ pobač6

En Cheteŭej u sacsietkach raskrytykavali za «falšyvy žyvot»5

Kryšcijanu Ranałdu i Džardžyna Radryhies pažanilisia6

Biełaruskuju śpiavačku ŭ Maskvie źbiŭ samakatčyk10

Rekanstrukcyja parku Čaluskincaŭ pačniecca ŭvosień1

Mikałaju Statkieviču — 70 hadoŭ8

Sievastopal atakavali bieśpiłotniki

Łondanski Chitroŭ straciŭ status samaha zahružanaha aeraporta Jeŭropy2

U «Minskzialenbudzie» patłumačyli, čamu na praśpiekcie Niezaležnaści źviali jasieni i pasadzili lipy11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

U Hruzii ŭ avaryi zahinuli čatyry biełarusy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić