Śviet1717

Premjer-ministr Ispanii sprabuje abjadnać levyja siły ŭ suśvietnuju kaalicyju suprać trampaŭskaj MAGA

Premjer-ministr Ispanii Piedra Sančes pravioŭ u Barsiełonie mižnarodnuju kanfierencyju, jakaja abjadnała lidaraŭ levych sił z roznych krain śvietu. Mierapryjemstva doŭžyłasia dva dni i razhladałasia jak svojeasablivy adkaz na kansiervatyŭnuju płatformu MAGA, źviazanuju z prezidentam ZŠA Donaldam Trampam, paviedamlaje Euronews.

Piedra Sančes — u centry. Fota: AP Photo/Joan Monfort

U sustrečy ŭdzielničali palityki ź Jeŭropy, Łacinskaj Amieryki i Afryki. Siarod ich byŭ prezident Brazilii Łuis Inasiu Łuła da Siłva, jaki rezka raskrytykavaŭ «vajennych lidaraŭ» i technałahičnych mahnataŭ, abvinavaciŭšy ich u padryvie demakratyi i pravoŭ pracoŭnych, a taksama naniasieńni škody pryrodzie.

Siarod inšych vysokapastaŭlenych haściej byli prezident Paŭdniova-Afrykanskaj Respubliki Sirył Ramafosa, prezident Kałumbii Hustava Pietra i prezidentka Mieksiki Kłaŭdyja Šejnbaŭm. Usie jany raniej ustupili ŭ kanflikt z Trampam pa pytańniach mytnych pošlin i mihracyi. PAR, akramia taho, sutyknułasia z abvinavačvańniami ŭ «antybiełym» rasiźmie.

Pradstaŭnictva ad Jeŭropy ŭklučała vice-kanclera Hiermanii Łarsa Klinhbajla, brytanskaha ministra zamiežnych spraŭ Devida Łemi, lidarku italjanskaj apazicyi Eli Šlajn i kiraŭnika Sacyjalistyčnaj partyi Bielhii Pola Mańjeta. Taksama prysutničaŭ francuzski ekanamist Habryel Ziukman, jaki vystupaje za pavyšeńnie padatkaŭ dla bahatych.

Prezident Jeŭrapiejskaj rady Antoniu Košta taksama mieŭsia być na mierapryjemstvie, ale admianiŭ svoj vizit u apošni momant, spasłaŭšysia na asabistyja pryčyny. 

Padčas vystupleńniaŭ na kanfierencyi nieadnarazova hučała krytyka palityki Trampa, u tym liku jaho handlovych i źniešniepalityčnych krokaŭ. Udzielniki zaklikali da kansalidacyi «prahresiŭnych sił» dla supraćdziejańnia, jak jany adznačyli, «reakcyjnaj chvali» ŭ śviecie.

Haspadar mierapryjemstva Piedra Sančes padkreśliŭ, što meta kanfierencyi — abjadnać levyja i «prahresiŭnyja» ruchi na mižnarodnym uzroŭni. Jahonaja ŭłasnaja aktyŭnaja źniešniaja pazicyja apošnim časam vyklikaje vialikaje napružańnie ŭ adnosinach z ZŠA, dzie Tramp užo krytykavaŭ ispanskaha lidara i pahražaŭ ekanamičnymi mierami.

Mierapryjemstva prajšło na fonie składanaj situacyi dla samoha Sančesa ŭnutry krainy: jahonaja žonka fihuruje ŭ spravie ab karupcyi, jakuju jany abodva admaŭlajuć i nazyvajuć palityčna matyvavanaj.

Kamientary17

  • Sančes
    19.04.2026
    A našto jakaść fota naŭmysna paharšać?
  • Alas
    19.04.2026
    Kab hetyja čerci z raškaj tak zmahalisia…
  • Chvorbz
    19.04.2026
    Alas, Nie, hetaja šobła bolš vajuje za "prava trudiaŝichsia".

Ciapier čytajuć

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA18

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka daručyŭ pastrožyć padrychtoŭku kiroŭcaŭ u aŭtaškołach16

Nacbank vypuściŭ manietu z 12 hraniami, jakaja kaštuje 23 tysiačy rubloŭ1

34‑hadovuju amatarku ekstremalnaha sportu i maładuju maci asudzili pa palityčnym artykule7

«Praca dyscyplinuje». Byłych źniavolenych adpravili źbirać kamiani14

Palitźniavolenaja, jakaja vyjšła na volu ŭ kancy lutaha, naradziła dzicia1

Pieravozčyk nie ŭziaŭ minčanku ŭ aŭtobus, bo ŭ jaje viza pačynała dziejničać praz čatyry hadziny. A da miažy było bolš17

«Hetyja karykatury dakładna nie prymusiać nas źmianić kurs». Miełoni daścipna adkazała Sałaŭjovu5

Šeść biełarusak z troch krain rychtujucca pierapłyści Ła-Manš

Troch miadźviedziaŭ sustreli kala darohi ŭ Vilejskim rajonie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA18

Tamara Vińnikava pradała svoj łondanski dom, zaviešany karcinami samoj siabie ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić