Usiaho patrochu1111

Z bukinistyčnych kram pa ŭsioj Hiermanii masava skuplajuć knihi. U čym pryčyna?

U Hiermanii bukinisty sutyknulisia ź niečakanym popytam na staryja navukovyja i śpiecyjalizavanyja knihi. Za karotki čas nieviadomyja pakupniki skupili tysiačy vydańniaŭ u roznych kramach krainy. Spačatku pradaŭcy tolki radavalisia prybytku, ale paźniej pačali zadavacca pytańniem, chto i navošta źbiraje hetyja knihi. Razabracca ŭ hetym pasprabavali žurnalisty Tagesspiegel.

Bukinistyčnaja krama Hennwack u Bierlinie. Fota: hennwack / Instagram

Adnoj ź pieršych ź niezvyčajnymi zakazami sutyknułasia bierlinskaja bukinistyčnaja krama Hennwack. Spačatku niekalki dzion zapar siudy pastupali zakazy amal pa dva dziasiatki knih. Potym kanadskaja kampanija dasłała list z prapanovaj vykupić pałovu asartymientu, a paśla — i ŭsie astatnija knihi.

Bolš za ŭsio pakupnika cikavili nie kaštoŭnyja rarytety, a śpiecyjalizavanyja vydańni: pa mašynabudavańni, litaraturaznaŭstvie, historyi mastactva i inšych vuzkich temach.

U Hennwack miarkujuć, što pakupnik dziejničaŭ pa zahadzia padrychtavanych śpisach ISBN. Pakolki ŭsie knihi byli apłačanyja zahadzia, ich biez zatrymki adpraŭlali pa ŭkazanym adrasie ŭ ZŠA. Tady ŭ kniharni jašče nie razumieli, chto staić za hetymi pakupkami i navošta jany patrebnyja.

Nieŭzabavie vyśvietliłasia, što Hennwack — daloka nie adzinaja takaja krama. Pavodle staršyni Asacyjacyi niamieckich handlaroŭ antykvarnymi knihami (Verband Deutscher Antiquare, VDA) Markusa Brandysa, jamu viadoma pra šmat padobnych vypadkaŭ pa ŭsioj krainie. Pa jaho słovach, niekatoryja bukinisty za niekalki tydniaŭ dziakujučy masavym prodažam atrymali dachod pa 10 tysiač jeŭra, 20 tysiač ci navat 50 tysiač.

Sami ž členy asacyjacyi, pavodle Brandysa, nie byli hałoŭnaj metaj pakupnikoŭ, bo handlujuć pieravažna starymi i kaštoŭnymi knihami. U masavych zakazach najbolšym popytam karystalisia navukovyja i śpiecyjalizavanyja vydańni druhoj pałovy XX stahodździa.

Uładalniki kram adznačajuć, što z punktu hledžańnia dachodaŭ heta było padobna da pačatku navučalnaha siemiestra i kaladnaha handlu razam uziatych.

Pavodle adnaho z knihahandlaroŭ, masavyja zakupki stali mahčymymi dziakujučy Abe Books — płatformie, jakaja z 2008 hoda naležyć internet-hihantu Amazon. Z adnaho boku, jana harantuje pradaŭcam imhniennuju apłatu, z druhoha — adkryvaje šlach dla aŭtamatyzavanych zakazaŭ.

Dla čaho patrebnyja staryja knihi

Adnaznačnaha adkazu na hetaje pytańnie niama. Adnak mnohija antykvary i žurnalisty źviazvajuć hetyja masavyja zakupki z navučańniem madelaŭ štučnaha intelektu. Miarkujecca, što knihi spačatku lehalna kuplajuć, a paśla aličboŭki źniščajuć. Takoje vykarystańnie moža padpadać pad amierykanski pryncyp «dobrasumlennaha vykarystańnia» (Fair Use).

Padstavy dla takich padazreńniaŭ užo byli. U studzieni 2026 hoda The Washington Post u svaim rasśledavańni raskryła detali «Prajekta Panama» kampanii Anthropic. Pavodle vydańnia, startap vydatkavaŭ miljony dalaraŭ na zakupku miljonaŭ knih pa ŭsim śviecie. Ich razrazali, skanavali i vykarystoŭvali dla navučańnia madelaŭ štučnaha intelektu, paśla čaho papiarovyja asobniki ŭtylizavali.

Bukinistyčnaja krama Hennwack u Bierlinie. Fota: hennwack / Instagram

Pra isnavańnie hetaha prajekta stała viadoma padčas razhladu pazovu, jaki suprać Anthropic padali aŭtary praz parušeńnie aŭtarskich pravoŭ.

Staryja drukavanyja knihi ličacca asabliva kaštoŭnymi dla navučańnia moŭnych madelaŭ. Mnohich ź ich niama ŭ adkrytym dostupie ŭ internecie, tamu papiarovyja asobniki mohuć być adzinaj krynicaj tekstu. Akramia taho, hetyja knihi byli napisanyja jašče da źjaŭleńnia hienieratyŭnaha štučnaha intelektu. Jak adznačaje adzin ź bierlinskich antykvaraŭ, heta «čystyja» teksty, stvoranyja ludźmi biez udziełu niejrasietak.

Adnak kampanija Zoom Books u kamientary halinovamu vydańniu Publishers Lunch abvierhła infarmacyju pra toje, što jana ličbuje ci źniščaje ŭžyvanyja knihi dla navučańnia ŠI. Na zapyt Tagesspiegel nakont hetych padziej kanadskaja kampanija nie adkazała. Zapyt u Abe Books taksama zastaŭsia biez adkazu.

Lohkija hrošy i ciažkija pytańni

Niahledziačy na niečakany prybytak, mnohija niamieckija bukinisty staviacca da takich zakupak skieptyčna. Jany ličać, što bukinistyčnyja kniharni isnujuć dziela taho, kab knihi praciahvali žyć u čytackim abarocie, a nie źniščalisia paśla aličboŭki. Tamu vykarystańnie knih dla navučańnia štučnaha intelektu jany nazyvajuć maralna składanym pytańniem.

Pavodle bukinistaŭ, mnohija aŭtary taksama nie chočuć, kab ich tvory vykarystoŭvalisia dla navučańnia madelaŭ ŠI, bo aścierahajucca, što tyja buduć pierajmać ich aŭtarski styl.

Bierlinskaja kniharnia Hennwack, jakaja atrymała prapanovu vykupić amal uvieś jaje asartymient, u vyniku admoviłasia. U kniharni paličyli, što heta supiarečyć tamu, jakim jany bačać svoj biznes.

Kamientary11

  • S.p.
    25.07.2026
    Jorg, tak było VSIEHDA. Prosto inohda dochodiło do krajnich form, knihi žhli nie jedinoždy v istorii, - a inohda voźnikali śpiecchrany. I čto takoje, sprošu ja Vas, ličnyje bibliotieki intiellektuałov ili snobov? Rovnieńko to žie samoje. Tak čto nie nado nahnietať...
  • nieadiekvaty
    25.07.2026
    na osnovanii DOHADOK oni diskriminirujut pokupatielej. Kto śledujuŝij, hastronom, kotoryj na osnovanii dohadok o primienienii nie po priamomu naznačieniju nie prodast damie ohuriec?

    A jeśli dažie v samom diele dla mašinnoho obučienija, to čto v etom płochoho? Milliardy ludiej połučat dostup k etoj informacii, a v vidie knihi ona budiet pylitsia na połkach jeŝie hody
  • Serge
    25.07.2026
    Heta sproba manapalizavać infu, pierakrucić, ... potym farmavać "mientalitet" mas. Płatform ŠI šmat, tamu manapalizavać nie atrymajecca.

Ciapier čytajuć

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ7

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Nietańjachu zabłakavaŭ pieradaču Ukrainie sistem «Žalezny kupał», choć ZŠA byli hatovyja zapłacić13

Na tarhi trapiła stohadovaja siadziba z kałonami i parkam. Jaje navat nie treba adnaŭlać7

Na Ziamli zafiksavali samuju nizkuju tempieraturu za apošnija 14 hadoŭ

U Dnieprapiatroŭskaj vobłaści rasijski dron trapiŭ u maršrutku ź ludźmi

U pakistanskich harach zahinuła suśvietnaja lehienda alpinizmu. Jak heta adbyłosia2

U minskim «Jeŭraopcie» zaŭvažyli elektronnyja ceńniki4

U Aŭstralii viarnuli knihu ŭ biblijateku praz 150 hadoŭ paśla taho, jak jaje adtul uziali

Artyleryst Pałka Kalinoŭskaha raźvitaŭsia sa svaim Bielašom6

Pasažyrku matacykła, jakaja zahinuła ŭ avaryi pad Brestam, litaralna razarvała na častki16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ7

Pry vybuchu ŭ Maskvie paciarpieła, padobna, dačka rasijskaha hienierała, jaki kamandavaŭ nastupam na Kijeŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić