U rasijskim Jekaciarynburhu da śmierci źbili navukoŭca Akademii navuk, jaki pieraškodziŭ dzieciam katacca na kvadracykłach pa doślednych palach
Mikita Ziezin zabraŭ dziaciej z pola i advioz da instytuta, a tudy padjechali baćki.

U Jekaciarynburhu paśla źbićcia pamior dyrektar Uralskaha fiederalnaha ahrarnaha centra Uralskaha adździaleńnia Rasijskaj akademii navuk, člen-karespandent Rasijskaj akademii navuk, doktar sielskahaspadarčych navuk Mikita Ziezin, piša Moscow Times.
Pavodle słoŭ deputata Zakanadaŭčaha schodu Śviardłoŭskaj vobłaści Viačasłava Viehniera, jaki pieršym paviedamiŭ pra zdareńnie, 13 lipienia 67‑hadovy Ziezin razam sa svaim namieśnikam Alaksandram Šaninym ahladaŭ doślednyja pali. Na adnym z učastkaŭ navukoŭcy zaŭvažyli dziaciej 8—10 hadoŭ, jakija na kvadracykle jeździli pa pasievach, paškodžvajučy ich, paśla čaho zachraśli ŭ hrazi.
Ziezin i Šanin paprasili ŭ dziaciej numary telefonaŭ baćkoŭ, źviazalisia ź imi, raskazali pra zdareńnie i prapanavali advieźci niepaŭnaletnich u instytut, kab pieradać ich siemjam.
Kala 18:00 da instytuta, pavodle Viehniera, padjechali čatyry ŭsiedarožniki. Z adnaho ź ich vyjšli «dva spartyŭnaha vyhladu čałavieki, adzin ź jakich nazvaŭsia Arkašam».
Jak śćviardžaje deputat, mužčyna — imavierna, baćka adnaho ź dziaciej — nakinuŭsia na Ziezina i pačaŭ jaho źbivać, supravadžajučy napad niecenzurnaj łajankaj.
«Usio supravadžałasia krykami i pahrozami. Dzieci stajali pobač, nazirali za tym, jak źbivajuć čałavieka, i radasna vykrykvali, zachaplajučysia pavodzinami aźviarełaha baćki», — raskazaŭ deputat.
Paśla taho jak Ziezin straciŭ prytomnaść, napadniki, pavodle śćviardžeńniaŭ Viehniera, pieraklučylisia na Šanina, źbili jaho i plunuli jamu ŭ tvar. Deputat adznačyŭ, što Šanin — vieteran bajavych dziejańniaŭ, udzielnik vajny ŭ Afhanistanie.
Jak paviedamiŭ Viehnier, praź niekatory čas paśla napadu ŭ Ziezina «nie vytrymała serca». U pres-słužbie UrA RAN paviedamili, što navukoviec pamior 22 lipienia.
Blizkija da siłavych struktur telehram-kanały Baza i «112» śćviardžajuć, što aficyjnaj pryčynaj śmierci staŭ infarkt, adnak svajaki Ziezina ličać, što sardečny prystup byŭ spravakavany traŭmami, atrymanymi padčas źbićcia.
Mikita Ziezin pryśviaciŭ ahrarnaj navucy bolš za 40 hadoŭ.
Pa jaho inicyjatyvie na Urale adnavili daśledavańni pa vyroščvańni kukuruzy i pačali sielekcyju azimaha trytykale — hibryda žyta i pšanicy. Jon byŭ prafiesaram Uralskaha dziaržaŭnaha ahrarnaha ŭniviersiteta, uvachodziŭ u kalehiju Ministerstva ahrapramysłovaha kompleksu Śviardłoŭskaj vobłaści i ŭ saviet Nacyjanalnaha sajuza sielekcyjanieraŭ i nasieńniavodaŭ. Ziezin źjaŭlajecca aŭtaram bolš jak 260 navukovych prac, manahrafij i knih. Jon byŭ udastojeny nacyjanalnaj premii imia P. A. Stałypina «Ahrarnaja elita Rasii» i ŭznaharodžany znakam adroźnieńnia «Za zasłuhi pierad Śviardłoŭskaj vobłaściu» II stupieni.
Jak paviedamili ŭ pres-słužbie Śledčaha kamiteta Rasii, pa fakcie jaho śmierci zaviedziena kryminalnaja sprava, a staršynia SKR Alaksandr Bastrykin uziaŭ rasśledavańnie pad asabisty kantrol.
Kamientary
Tak 450 let.
V principie, eto kasajetsia luboho totalitarnoho, skotnoho dvora.
Russkij mir na tom stoit i stojať budiet.