Hramadstva

U Hrodnie pačali viartacca kvizy paśla masavaj admieny hulniaŭ. Ale nie ŭsie

U Hrodnie paśla skasavańnia pačali viartacca kvizy. Arhanizatary «Mazhabojni» abviaścili pra praviadzieńnie svaich hulniaŭ: sustrečy adbuducca 16 i 20 žniŭnia. Inšyja arhanizatary hulniaŭ pakul maŭčać, piša Hrodna.life.

Fota ilustracyjnaje

Arhanizatary «Mazhabojni» ŭ Hrodnie paviedamili pra viartańnie da hulniaŭ.

Najbližejšaja hulnia projdzie 16 žniŭnia. Heta «padvid» «Mazhabojni» — «Tuc-Tuc Kviz» «Chity karaokie» pa ruskamoŭnych trekach. Na 20 žniŭnia ŭžo zapłanavanaja kłasičnaja hulnia.

U inšaha hrodzienskaha kviza — «Smuzi» — situacyja pakul nie źmianiłasia. Arhanizatary ŭ kamientarach u svaim akaŭncie ŭ Instagram paviedamlajuć, što ŭsie hulni da 20 žniŭnia admienienyja, a rehistracyi prypynienyja.

Novaj infarmacyi pakul niama i ŭ «Matroški» dy «VSpomniť VSio». Apošnija publikacyi arhanizataraŭ hetych hulniaŭ źjavilisia kala dvuch tydniaŭ tamu.

Pra masavuju admienu hulniaŭ stała viadoma ŭ pačatku žniŭnia. Intelektualna-zabaŭlalnyja hulni ŭ Hrodnie pryraŭniali da masavych mierapryjemstvaŭ. Praz heta arhanizataram nieabchodna atrymlivać dazvoł na ich praviadzieńnie.

Adnym ź pieršych pra admienu paviedamiŭ hrodzienski kviz «VSpomniť VSio». Nieŭzabavie pra prypynieńnie hulniaŭ paviedamili i inšyja arhanizatary — «Smuzi», «Mazhabojnia», «Uhadaj miełodyju» i «Matroška».

Bolšaść zapłanavanych na žnivień hulniaŭ admianili. Rašeńnie pra skasavańnie kvizaŭ vyklikała aktyŭnaje abmierkavańnie siarod hrodziencaŭ. Žychary horada pisali ŭ sacsietkach, što intelektualnyja hulni byli dla ich dobrym sposabam prabavić viečar, sustrecca ź siabrami i adpačyć.

Dazvoł na praviadzieńnie masavaha mierapryjemstva vydajuć u miascovym vykankamie.

Padać zajavu treba za 15 dzion da mierapryjemstva. U zajavie nieabchodna paznačyć źviestki arhanizataraŭ, mety i miesca praviadzieńnia mierapryjemstva, a taksama mierkavanuju kolkaść udzielnikaŭ.

Kali mierapryjemstva adnosicca da katehoryi kulturna-vidoviščnych, jaho arhanizatar abaviazany być uklučany ŭ rejestr Minkulta i mieć hastrolnaje paśviedčańnie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana2

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Usie naviny →
Usie naviny

U Hrodzienskim zaaparku ŭpieršyniu naradziłasia ptušania palarnych soŭ3

Biełaruska dva hady zdymała kvateru ŭ Polščy, a potym atrymała rachunak na vosiem tysiač jeŭra5

Novy prarektar pa biaśpiecy pratrymaŭsia ŭ Hrodzienskim dziaržaŭnym univiersitecie ŭsiaho dzieviać miesiacaŭ1

Z-za ŭdaru drona nie pracuje punkt propusku na biełaruska-rasijskaj miažy2

Milinkievič pakinuŭ u spadčynu paśla siabie kancepcyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj i aktualnaj. Piša Mikoła Buhaj12

U centry Minska pradajuć zavodski korpus za vielizarnyja hrošy1

«My ŭsie byli na roŭnych». Były polski mytnik z Babroŭnikaŭ raskazaŭ pra ŭdzieł u kantrabandzie cyharet ź Biełarusi6

«Pravał, dumaju. Kapiec». Sieviaryniec raskazaŭ, jak Milinkievič skaryŭ viaskoŭcaŭ dy lesavikoŭ na samaj miažy z Rasijaj5

Cukierbierh apisaŭ u ese svajo bačańnie raźvićcia štučnaha intelektu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana2

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić