Hramadstva11

«Sa šlachietnaj dušoj, ale nievierahodna ścipły». Viadomyja biełarusy ŭspaminajuć Milinkieviča

Ranicaj 11 žniŭnia pamior Alaksandr Milinkievič, biełaruski palityk i navukoviec. «Naša Niva» sabrała ŭspaminy pra jaho. Ludzi zhadvajuć i 2006‑ty — jak, naprykład, «Miłavica» pieražyvała, kab ich pradukcyja nie asacyjavałasia ź Milinkievičam z-za łahatypu.

Anatol Labiedźka viedaŭ Milinkieviča jašče z prezidenckich vybaraŭ 2006-ha, dzie Alaksandr byŭ adzinym kandydatam ad demakratyčnych sił. Dalej byli hady supracy ŭ palitycy i 2020-ty, dzie Milinkievič znoŭ nie zastaŭsia ŭ baku.

«U apošnija hady my taksama zastavalisia razam — padtrymlivali Śviatłanu Cichanoŭskuju jak lidarku demakratyčnych sił Biełarusi, za jakuju sapraŭdy prahałasavali miljony biełarusaŭ.

Aleś nikoli nie byŭ «barykadnym palitykam», chacia mienavita na taki farmat časta jość popyt u aŭtarytarnaj krainie. Jon zaniaŭ svaju ŭłasnuju nišu intelihientnaha, daśviedčanaha i pryncypovaha palityka, čałavieka z hłybokim razumieńniem Biełarusi i jaje jeŭrapiejskaj budučyni.

I heta, napeŭna, samaje važnaje — toje, što čałaviek pakidaje paśla siabie. Aleś pakinuŭ šmat — idei, spravy, adnosiny, pamiać i vieru ŭ jeŭrapiejskuju Biełaruś», — piša Labiedźka.

Režysior Mikałaj Chalezin adreahavaŭ na śmierć Milinkieviča łakanična, ale pranikniona:

«Znoŭ smutak. Syšoŭ Alaksandr Milinkievič. Byli družnyja ź im bolš za čverć stahodździa.

Čałaviek, u prystojnaści i sumlennaści jakoha nie daviałosia zasumniavacca ni razu za ŭsie hetyja hady. Jak i ŭ tym, što samym darahim dla jaho ŭ žyćci byli siamja i Biełaruś. Śvietłaja pamiać, druža».

Alaksandr Milinkievič z žonkaj Inaj Kulej u sakaviku 2006-ha. Fota: LookByMedia

Aktyvist partyi AHP Uładzimir Šancaŭ apisvaje śmierć Milinkieviča jak asablivuju stratu. Na vybarach 2006‑ha Šancaŭ byŭ jaho davieranaj asobaj.

«Za ŭdzieł u toj kampanii daviałosia adsiedzieć 15 sutak. Ale siońnia ŭspaminajucca nie hetyja sutki. Uspaminajecca inšaje — nadzieja.

Tady sapraŭdy zdavałasia, što my možam źmianić Biełaruś. Što možam pieramahčy strach. Što vielmi roznyja ludzi zdolnyja abjadnacca dziela adnoj mety — svabodnaj, demakratyčnaj i jeŭrapiejskaj Biełarusi. Alaksandr Milinkievič staŭ adnym ź simvałaŭ taho času i toj nadziei», — raskazvaje Šancaŭ.

Franak Viačorka dzielicca niezvyčajnym uspaminam z toj kampanii 2006-ha. Kali Milinkieviča vyłučyli adzinym kandydatam, pieršyja łahatypy dla jaho kampanii raspracoŭvaŭ mastak Michał Aniempadystaŭ. Jon kazaŭ, što Milinkievič paznavalny baradoj, tamu i na łahatypie musić być barada.

Atrymałasia cikaviej:

«Barada na łahatypie tak i nie źjaviłasia, ale ź lohkaj ruki Aniempadystava źjaviłasia łahodnaje skaračeńnie Mi (ad Milinkievič) z sercajkam na «i». I jano było takoje cudoŭnaje, i ŭsie im karystalisia peŭny čas.

Pakul «Miłavica» nie dasłała aficyjnaje papiaredžańnie, maŭlaŭ, jany taksama vykarystoŭvajuć «Mi» u svaim markietynhu i nie chočuć, kab ich pradukcyja asacyjavałasia ź Milinkievičam».

Žurnalist Dźmitryj Hurnievič razvažaje nie pra sami sustrečy ź Milinkievičam, a chutčej pra ŭražańnie, jakoje toj pakinuŭ:

«Etałon biełarusa ŭ našaj ramantyčnaj nacyjanalnaj litaratury — mudry, advažny, ale i pamiarkoŭny, adukavany, empatyčny, vielmi ŭvažlivy, pracavity i enierhičny čałaviek. Mienavita takim byŭ Alaksandr Milinkievič, u im nie było ničoha, što b adšturchoŭvała.

Čałaviek sa šlachietnaj dušoj, ale pry hetym nievierahodna ścipły. Jaho samaj zapaminalnaj rysaj dla mianie zastaniecca niezvyčajny vajb spakoju. Paśla razmovy ź im zaŭsiody było adčuvańnie jak paśla naviedvańnia kancertu simfaničnaj muzyki abo carkvy — nijakaha napružańnia, lohkaść i spakoj. Niachaj jaho dušy tak budzie ŭ viečnaści. Dziakuj Vam za ŭsio, spadar Alaksandr».

Były kiraŭnik «Bajsoła» Andrej Stryžak piša pra svoj dośvied udziełu ŭ prezidenckaj kampanii 2006-ha. Na toj čas Stryžak tolki ačuniaŭ ad pierałoma pazvanočnika i pačaŭ viartacca ŭ aktyvizm:

«Zapomniŭsia ŭdzieł u zbory podpisaŭ, razmovy z vybarcami, pachod pa kvaterach.

Vybary 2006 skončylisia pieršym namiotavym miastečkam i narodnym pierajmienavańniem Kastryčnickaj płoščy ŭ płošču Kalinoŭskaha. 

Hetym ža imiom potym nazavuć śpiecyjalnuju stypiendyjalnuju prahramu polskaha ŭradu, jakaja budzie dapamahać adličanym za palityku biełaruskim studentam praciahnuć adukacyju ŭ Polščy. Milinkievič tady zrabiŭ šmat nie tolki dla taho, kab ludzi adčuli mahčymaść vybaru, ale ž i nie kinuŭ u biadzie tych, chto pajšoŭ za im i papłaciŭsia za heta vučobaj».

Chryścijanski aktyvist Sierhij Mieljaniec nazyvaje Alaksandra čałaviekam, jakoha jon pavažaŭ i budzie pavažać, u jakoha słovy nie razychodzilisia sa spravaj. Sierhij sustrakaŭsia ź Milinkievičam dvojčy:

«Pieršy raz — u dalokim 2006‑m hodzie, kali my sa Śvietaj pryjšli jaho pasłuchać kala kinateatra «Biareście». Jaho vystup mnie adrazu spadabaŭsia — vyrazna, intelihientna, pryhoža. Pamiataju, niahledziačy na choład, jon byŭ biez šapki. I jaho cudoŭnaja žonka tady była kala jaho, i potym — zaŭždy kala jaho.

Nastupny raz sustrelisia ŭžo ŭ Polščy. Jon znajšoŭ čas, kab sustrecca sa mnoj i napisać chadajnictva pra maju siamju polskim uładam. Słovy na hetym arkušy papiery kranuli majo serca. Jon viedaŭ, čym ja zajmaŭsia ŭ Biełarusi i čaho majoj siamji heta kaštavała».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary1

  • Ŭ
    11.08.2026
    Milinkievič rehularna padkreślivaŭ, što biez svajoj kultury, u tym liku asabliva movy, nie budzie nijakaj niezaležnaści. A takija jak Chalezin navat nie zmahli napisać karotki post pa-biełarusku. Niama słoŭ.

Ciapier čytajuć

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi stali sustrakać redkich kamaroŭ. Čym jany niebiaśpiečnyja?3

Troje biełaruskich maładzionaŭ pajechali ŭ Maskvu pa chutkija hrošy. Ciapier ich buduć sudzić1

Turystyčny kompleks u Lepielskim rajonie vystaviŭ canu dla biełarusaŭ amal udvaja bolšuju, čym dla rasijan. Biełarusy aburylisia1

Stvaralniki Patriot bajacca, što Kijeŭ moža ŭdaskanalić ich rakiety6

U Kałumbii adbyŭsia mocny ziemlatrus, užo dziasiatki zahinułych

U Biełarusi znajšli kopiju šviejcarskich Alpaŭ — ale turystaŭ tam nie čakajuć2

Amierykancy raspracoŭvajuć natryjevyja akumulatary jak alternatyvu lityjevym, ale bajacca kitajcaŭ3

Viarchoŭny sud Rasii źniaŭ z vybaraŭ u Dumu partyju «Jabłyk» — adzinuju suprać vajny17

Biełaruskaha lidara mižnarodnaj chakierskaj hrupoŭki prysudzili da 16 hadoŭ turmy ŭ ZŠA

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior Alaksandr Milinkievič27

Pamior Alaksandr Milinkievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić