«Sa šlachietnaj dušoj, ale nievierahodna ścipły». Viadomyja biełarusy ŭspaminajuć Milinkieviča
Ranicaj 11 žniŭnia pamior Alaksandr Milinkievič, biełaruski palityk i navukoviec. «Naša Niva» sabrała ŭspaminy pra jaho. Ludzi zhadvajuć i 2006‑ty — jak, naprykład, «Miłavica» pieražyvała, kab ich pradukcyja nie asacyjavałasia ź Milinkievičam z-za łahatypu.

Anatol Labiedźka viedaŭ Milinkieviča jašče z prezidenckich vybaraŭ 2006-ha, dzie Alaksandr byŭ adzinym kandydatam ad demakratyčnych sił. Dalej byli hady supracy ŭ palitycy i 2020-ty, dzie Milinkievič znoŭ nie zastaŭsia ŭ baku.
«U apošnija hady my taksama zastavalisia razam — padtrymlivali Śviatłanu Cichanoŭskuju jak lidarku demakratyčnych sił Biełarusi, za jakuju sapraŭdy prahałasavali miljony biełarusaŭ.
Aleś nikoli nie byŭ «barykadnym palitykam», chacia mienavita na taki farmat časta jość popyt u aŭtarytarnaj krainie. Jon zaniaŭ svaju ŭłasnuju nišu intelihientnaha, daśviedčanaha i pryncypovaha palityka, čałavieka z hłybokim razumieńniem Biełarusi i jaje jeŭrapiejskaj budučyni.
I heta, napeŭna, samaje važnaje — toje, što čałaviek pakidaje paśla siabie. Aleś pakinuŭ šmat — idei, spravy, adnosiny, pamiać i vieru ŭ jeŭrapiejskuju Biełaruś», — piša Labiedźka.
Režysior Mikałaj Chalezin adreahavaŭ na śmierć Milinkieviča łakanična, ale pranikniona:
«Znoŭ smutak. Syšoŭ Alaksandr Milinkievič. Byli družnyja ź im bolš za čverć stahodździa.
Čałaviek, u prystojnaści i sumlennaści jakoha nie daviałosia zasumniavacca ni razu za ŭsie hetyja hady. Jak i ŭ tym, što samym darahim dla jaho ŭ žyćci byli siamja i Biełaruś. Śvietłaja pamiać, druža».

Aktyvist partyi AHP Uładzimir Šancaŭ apisvaje śmierć Milinkieviča jak asablivuju stratu. Na vybarach 2006‑ha Šancaŭ byŭ jaho davieranaj asobaj.
«Za ŭdzieł u toj kampanii daviałosia adsiedzieć 15 sutak. Ale siońnia ŭspaminajucca nie hetyja sutki. Uspaminajecca inšaje — nadzieja.
Tady sapraŭdy zdavałasia, što my možam źmianić Biełaruś. Što možam pieramahčy strach. Što vielmi roznyja ludzi zdolnyja abjadnacca dziela adnoj mety — svabodnaj, demakratyčnaj i jeŭrapiejskaj Biełarusi. Alaksandr Milinkievič staŭ adnym ź simvałaŭ taho času i toj nadziei», — raskazvaje Šancaŭ.
Franak Viačorka dzielicca niezvyčajnym uspaminam z toj kampanii 2006-ha. Kali Milinkieviča vyłučyli adzinym kandydatam, pieršyja łahatypy dla jaho kampanii raspracoŭvaŭ mastak Michał Aniempadystaŭ. Jon kazaŭ, što Milinkievič paznavalny baradoj, tamu i na łahatypie musić być barada.
Atrymałasia cikaviej:
«Barada na łahatypie tak i nie źjaviłasia, ale ź lohkaj ruki Aniempadystava źjaviłasia łahodnaje skaračeńnie Mi (ad Milinkievič) z sercajkam na «i». I jano było takoje cudoŭnaje, i ŭsie im karystalisia peŭny čas.
Pakul «Miłavica» nie dasłała aficyjnaje papiaredžańnie, maŭlaŭ, jany taksama vykarystoŭvajuć «Mi» u svaim markietynhu i nie chočuć, kab ich pradukcyja asacyjavałasia ź Milinkievičam».
Žurnalist Dźmitryj Hurnievič razvažaje nie pra sami sustrečy ź Milinkievičam, a chutčej pra ŭražańnie, jakoje toj pakinuŭ:
«Etałon biełarusa ŭ našaj ramantyčnaj nacyjanalnaj litaratury — mudry, advažny, ale i pamiarkoŭny, adukavany, empatyčny, vielmi ŭvažlivy, pracavity i enierhičny čałaviek. Mienavita takim byŭ Alaksandr Milinkievič, u im nie było ničoha, što b adšturchoŭvała.
Čałaviek sa šlachietnaj dušoj, ale pry hetym nievierahodna ścipły. Jaho samaj zapaminalnaj rysaj dla mianie zastaniecca niezvyčajny vajb spakoju. Paśla razmovy ź im zaŭsiody było adčuvańnie jak paśla naviedvańnia kancertu simfaničnaj muzyki abo carkvy — nijakaha napružańnia, lohkaść i spakoj. Niachaj jaho dušy tak budzie ŭ viečnaści. Dziakuj Vam za ŭsio, spadar Alaksandr».
Były kiraŭnik «Bajsoła» Andrej Stryžak piša pra svoj dośvied udziełu ŭ prezidenckaj kampanii 2006-ha. Na toj čas Stryžak tolki ačuniaŭ ad pierałoma pazvanočnika i pačaŭ viartacca ŭ aktyvizm:
«Zapomniŭsia ŭdzieł u zbory podpisaŭ, razmovy z vybarcami, pachod pa kvaterach.
Vybary 2006 skončylisia pieršym namiotavym miastečkam i narodnym pierajmienavańniem Kastryčnickaj płoščy ŭ płošču Kalinoŭskaha.
Hetym ža imiom potym nazavuć śpiecyjalnuju stypiendyjalnuju prahramu polskaha ŭradu, jakaja budzie dapamahać adličanym za palityku biełaruskim studentam praciahnuć adukacyju ŭ Polščy. Milinkievič tady zrabiŭ šmat nie tolki dla taho, kab ludzi adčuli mahčymaść vybaru, ale ž i nie kinuŭ u biadzie tych, chto pajšoŭ za im i papłaciŭsia za heta vučobaj».
Chryścijanski aktyvist Sierhij Mieljaniec nazyvaje Alaksandra čałaviekam, jakoha jon pavažaŭ i budzie pavažać, u jakoha słovy nie razychodzilisia sa spravaj. Sierhij sustrakaŭsia ź Milinkievičam dvojčy:
«Pieršy raz — u dalokim 2006‑m hodzie, kali my sa Śvietaj pryjšli jaho pasłuchać kala kinateatra «Biareście». Jaho vystup mnie adrazu spadabaŭsia — vyrazna, intelihientna, pryhoža. Pamiataju, niahledziačy na choład, jon byŭ biez šapki. I jaho cudoŭnaja žonka tady była kala jaho, i potym — zaŭždy kala jaho.
Nastupny raz sustrelisia ŭžo ŭ Polščy. Jon znajšoŭ čas, kab sustrecca sa mnoj i napisać chadajnictva pra maju siamju polskim uładam. Słovy na hetym arkušy papiery kranuli majo serca. Jon viedaŭ, čym ja zajmaŭsia ŭ Biełarusi i čaho majoj siamji heta kaštavała».
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆMilinkievič pakinuŭ u spadčynu paśla siabie kancepcyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj i aktualnaj. Piša Mikoła Buhaj
«Pravał, dumaju. Kapiec». Sieviaryniec raskazaŭ, jak Milinkievič skaryŭ viaskoŭcaŭ dy lesavikoŭ na samaj miažy z Rasijaj
Žonka Alaksandra Milinkieviča raskazała pra jahony stan: pamiać zachavałasia, ale z ruchalnym aparatam vialikija prablemy
Kamientary