Ukraina zajaviła pra źniščeńnie najbujniejšaha desantnaha karabla Rasii kala Novarasijska. Čym jon admietny
Hienštab Uzbrojenych sił Ukrainy paviedamiŭ, što 9 vieraśnia ŭdałasia pacelić u mazutnyja schoviščy ŭ Novarasijsku (Krasnadarski kraj Rasii), a taksama jak minimum try karabli, siarod jakich desantny «Piotr Marhunoŭ». Čym jon admietny, piša Ukrainskaja słužba Bi-bi-si.

Vajskova-marskaja baza ŭ Novarasijsku była atakavanaja ŭkrainskimi dronami i rakietami ŭ noč na 9 vieraśnia, taksama pad udaram apynulisia mazutny i zbožžavy terminały ŭ porcie. Dla ataki USU vykarystali, u pryvatnaści, kryłatyja rakiety «Nieptun» i dalnabojnyja BPŁA FP-1.
Rasijskija ŭłady na heta zajavili, što praz udar zahinuli 4 žychary Novarasijska i paciarpieli dziasiatki cyvilnych abjektaŭ. Pavodle słoŭ mera horada Andreja Kraŭčanki, paškodžańni atrymali škoła i pravasłaŭny chram.

Pavodle danych Hienštaba USU, ataka na Novarasijsk pryviała da paražeńnia jak minimum troch rasijskich karabloŭ: małoha marskoha tralščyka «Žaleźniakoŭ», frehata «Admirał Esen» i vialikaha desantnaha karabla prajekta 11711 «Piotr Marhunoŭ».
OSINT-analityki, praanalizavaŭšy spadarožnikavyja zdymki, častkova paćvierdzili hetuju infarmacyju.
U pryvatnaści, ukrainski prajekt «Exilenova+» źviartaje ŭvahu, što na spadarožnikavych zdymkach bačnyja nastupstvy paražeńnia karabla «Admirał Esen». Na jaho pałubnaj nadbudovie zaŭvažnyja ślady pažaru. Heta sudna źjaŭlajecca nośbitam kryłatych rakiet «Kalibr» i ŭžo traplała pad udar ukrainskich dronaŭ. Apošni z takich udaraŭ byŭ 12 žniŭnia.
«Exilenova+» taksama apublikavaŭ zdymki, na jakich bačna paražeńnie jašče dvuch nośbitaŭ «Kalibraŭ» — małoha rakietnaha katara «Bujan-M» i frehata «Admirał Makaraŭ». Apošni raniej taksama byŭ atakavany ŭkrainskimi BPŁA.
Što viadoma pra «Piatra Marhunova»
Što tyčycca ataki na vialiki desantny karabiel «Piotr Marhunoŭ», to raniej jon nie traplaŭ pad udary ŭkrainskich dronaŭ ci rakiet. Doŭhi čas OSINT-analityki navat nie mahli vyjavić miesca, dzie mienavita na Čornym mory rasijanam udałosia jaho «schavać». Jaho nie mahli znajści ni ŭ buchcie Sievastopala, ni na vajskova-marskoj bazie ŭ Novarasijsku.
«Piotr Marhunoŭ» — najnoŭšy karabiel, spuščany na vadu ŭ 2018 hodzie i farmalna prypisany da Paŭnočnaha fłotu RF. U Čornaje mora jon zajšoŭ u studzieni 2022 hoda, za miesiac da poŭnamaštabnaha ŭvarvańnia. Tady rasijanie źbirali tut hrupoŭku svaich desantnych karabloŭ, pavialičyŭšy ich kolkaść amal udvaja — z 7 da 13.
Pa pramym pryznačeńni nivodzin karabiel tak i nie vykarystali — sproby nablizicca da ŭkrainskaha bieraha, kab vysadzić desant, byli biezvynikovymi. Ale pry hetym vialikija desantnyja karabli RF praz zakryćcio Basfora dla vajskovych sudnaŭ akazalisia «zakrytymi» ŭ akvatoryi Čornaha mora i stali celami dla ŭkrainskich rakiet, BPŁA i biezekipažnych kataraŭ.
Tak, z 2022 hoda paśla ŭdaraŭ USU zatanuli čatyry vialikija desantnyja karabli («Minsk», «Sarataŭ», «Novačerkask» i «Cezar Kunikaŭ») i jašče jak minimum try paškodžanyja («Aleniahorski harniak», «Mikałaj Filčankaŭ» i «Jamał»).

«Piotr Marhunoŭ» źjaŭlajecca najsučaśniejšym i najmahutniejšym z usich vialikich desantnych karabloŭ (VDK) rasijskaha fłotu. Jon byŭ zakładzieny ŭ 2015 hodzie jak pieršy sieryjny karabiel prajekta 11711. U skład fłotu jaho pryniali ŭ śniežni 2020 hoda.
Praduhledžvałasia, što Rasii ŭdasca pabudavać jak minimum jašče dva takija sudny ŭ najbližejšyja hady. Karabli 11711 pryznačanyja dla vysadki desantu, pieravozki bajavoj techniki i abstalavańnia.
«Piotr Marhunoŭ» maje dalokaść płavańnia da 4 tysiač marskich mil, što dazvalaje jamu vykonvać zadačy ŭ dalokaj marskoj zonie. Jon źjaŭlajecca najbolšym rasijskim desantnym karablom VMF z poŭnym vodaźmiaščeńniem da 6600 ton, z daŭžynioj korpusa ŭ 135 mietraŭ i šyrynioj u 16,5 mietra. Taki karabiel moža brać na bort da 13 tankaŭ ci 36 bronietransparcioraŭ i da 300 marskich piechacincaŭ.
Try ź piaci tankieraŭ, pa jakich pazaŭčora ŭdaryli ZŠA, byli źviazanyja z rasijskim cieniavym fłotam
U Novarasijsku drony atakavali mazutny terminał. Uspychnuŭ bujny pažar
Biełarusa ŭ Rasii asudzili na 25 hadoŭ za padrychtoŭku dyviersii ŭ Novarasijsku
Najbujniejšy naftavy port Rasii na Čornym mory spyniŭ pracu paśla ataki bieśpiłotnikaŭ
Kamientary