Mierkavańni5252

Mraź, padonki, idyjoty, piataja kałona — Łukašenka pra apazicyju

«Ja zanadta samaŭpeŭnieny, hanarlivy čałaviek, ja nie dazvolu sabie takimi mietadami hladzieć na hetuju mraź».

U intervju žurnalistam 16 krasavika Alaksandr Łukašenka čarhovy raz zahavaryŭ pra apazicyju ŭ kantekście teraktu.

«Palitykaj patychaje ci nie, — nie chaču budaražyć znoŭ našu piatuju kałonu, ale chutka my pradstavim niekatoryja materyjały. I nie treba tolki kivać, što my tut nastupajem na apazicyju. My nastupim na tych, chto vinavaty, na tych, suprać kaho jość dokazy. Ale ja na pierśpiektyvu skazaŭ, što piataj kałony ŭ krainie nie budzie», — pahražaŭ jon.

«Nie treba tut navodzić cień na placień, — Łukašenka adkinuŭ padazreńni ŭ datyčnaści ŭładaŭ da teraktu. — Heta ŭsio roŭna što kali palec balić, kab vylečyć jaho — adarvać sabie hałavu. Jakim idyjotam treba być, kab, naprykład, mnie pierakreślić ŭsiu svaju pracu. Bo i

ja niamała zrabiŭ dla taho, kab u nas było spakojna, narmalna žyć u Biełarusi, i heta — brend našaj krainy». «I mnie što, treba było padarvać mietro, kab usie skazali: nu voś, Łukašenka, dzie tvaja stabilnaść i spakoj?»

Alaksandr Łukašenka nazvaŭ padonkami tych, chto zajaŭlaje ab datyčnaści ŭładaŭ da teraktu. Pa jahonych słovach, tolki idyjoty mohuć padobnym čynam razvažać. Pa słovach Łukašenki, siońnia situacyja ŭ krainie nie krytyčnaja, kab pajści na krajnija miery.

«Vy abychodźcie hetych ludziej [jakija kažuć, što ŭłada mahła padobnym čynam zrabić] bokam — jany kažuć tak, jak jany b zrabili. Zapomnicie — heta strašnyja ludzi».

U toj ža čas Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što padziei ŭ Minsku nie stanuć padstavaj dla raspravy nad apazicyjaj. «Heta — blef, heta łuchta poŭnaja», — zajaviŭ jon i patłumačyŭ heta svaimi pryncypami: «Ja zanadta samaŭpeŭnieny, hanarlivy čałaviek,

ja nie dazvolu sabie takimi mietadami hladzieć na hetuju mraź».

Jon iznoŭ nie pierabiraŭ u słovach dla charaktarystyki svaich palityčnych praciŭnikaŭ: «Siońnia ŭ ich idzie baraćba, chto budzie lideram. Hetych, tak zvanych novaj chvali, niama. Pavyłazili Bahdankievič, Kazulin, Labiedźka, jakoha, darečy, vypuściŭ z turmy [aficyjna rašeńnie prymałasia śledčymi orhanami — NN], a jon siońnia viakaje», — hrymieŭ Łukašenka. «Heta ž padonki. Skažycie lepš dziakuj, što hety prezident vas vypuściŭ z kamiery!».

Jon čarhovy raz zajaviŭ, što siarod apazicyi «jość i bajeviki». Takimii jon ličyć udzielnikaŭ chryścijanska-demakratyčnaj arhanizacyi «Małady Front». «My ich viedajem, asabliva maładafrontaŭcy, inšyja niezarehistravanyja arhanizacyi. Viadoma, my ich pastavim na miesca pa zakonie».

Kamientary52

Ciapier čytajuć

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ19

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Maskvičy padtrymali biełarusa-dyryžora, jakomu treba było zdavać ispyt u pustoj zale Hniesinki. Byŭ anšłah!17

U Minsku startuje marafon strytfudu

Varšaŭski bar-šop WIN ź biełaruskimi karaniami trapiŭ u hid «Mišlen»

«Banhkok lepšy za Łondan». Jak biełaruska pierajechała ŭ Tajłand i buduje tam biznes1

21‑hadovuju dziaŭčynu ź Pinska asudzili za palityku. Jana vučyłasia ŭ Polščy, ale viarnułasia ŭ Biełaruś7

Jak ciapier žyvie Aryna Rudnickaja — pieršaja dziaŭčynka z SMA, jakoj $2 miljony na leki sabrali sami biełarusy4

Statkievič tros kletku, sudździa śmiajaŭsia, hučali «Mury». Ihar Łosik raskazaŭ, jak sudzili fihurantaŭ «spravy Cichanoŭskaha»6

Sieviaryniec: Dy dvaccać ulezie, ja tabie kažu13

Rakieta Blue Origin miljardera Džefa Biezasa vybuchnuła na starcie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ19

«Pra jaki sajuz možna havaryć?» Łukašenka ŭ Astanie raskrytykavaŭ Rasiju za naviazvańnie utylzboraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić