Andrej Rasinski. Kadry11

“Babilon”, “Borat”, “Dobry niemiec” i “Maryja Antuaneta”

Čatyry karciny, što naminavalisia na "Oskara-2006".


Babilon

Borat

Dobry niemiec

Maryja Antuaneta

posterBabilon (Babel)

ZŠA – Meksika – Francyja, 2006, kalarovy, 142 chv.

Režyser: Alachandra Hansales Ińjarytu

Roli vykonvajuć: Bred Pit, Kiejt Błanšet, Hael Harsia Bernal, Kašy Jakusa, Adryana Baraza, Rynka Kikučy, Haryjet Ŭołter, Trevar Marcin

Žanr: Drama

Adznaka: 8 (z 10)

7 naminacyj na “Oskara”, uznaharoda za najlepšy saŭndtrek.

Kula, vypuščanaja ŭ Maroka nieaściarožnymi padletkami, traplaje ŭ amerykanku, jakaja była z mužam na turystyčnaj ekskursii. Hetaja trahiedyja vykliča padziei ŭ Meksycy, Japonii i Złučanych Štatach. Śviet – Bavilonskaja vieža, dzie ŭsie źviazanyja adny z adnym, nie razumiejuć adzin adnaho – i adzin na adnaho ŭpłyvajuć.

Hłuchaniamaja japonka, jakaja nia moža pieražyć samazabojstva maci – maje źviestki pra marakanskuju kulu, meksykanskaja niania zabłukaje z amerykanskimi dzietkami, a afrykanski padletak stanie achviaraj vajny z teraryzmam.

Jak i ŭ stužkach “Suka-luboŭ” i “21 hram” Alachandra Hansales Ińjarytu vykarystoŭvaje svoj firmovy pryjom skryžavanaha mantažu. Jon źmiešvaje padziei ŭ Maroka, pajezdku niani z amerykanskimi dziećmi ŭ Meksyku – i pakuty ŭ japonskim horadzie. Pry hetym dziei razhortvajucca nie adnačasova, a apieradžajuć adna adnu, adstajuć, sprabujuć dahnać – što vyklikaje mituśniu, šum… i šok ad fatalnaje źnitavanaści.

Dla kožnaha miesca – svaje žesty j svaja intanacyja. Aŭtyzm niamoty – u industryjnaj Japonii, śpioka, praha, pył – na afrykanskaj ziamli, karnavalny huł Meksyki – i pahonia na amerykanskaj miažy.

Režyser prymušaje Kiejt Błanšet padoŭhu lažać u kryvi (što aktrysie vielmi nie spadabałasia), ździraje z tvaru Breda Pita halivudzkuju masku – jahony hieroj spakutavany, stomleny j žyvy.

Karcina ahałomšvaje suśvietnym homanam: movy źmiešvajucca z hukami pustyni j haradzkimi šumami.

Režyser zbudavaŭ Babilonskuju viežu. Ale cahliny hetaje viežy chaładnavata-prafesijnyja – i nia vielmi złučajucca miž saboju.

Ź 1 sakavika – seansy ŭ mienskich kinateatrach: “Aŭrora”, “Maskva”, “Kastryčnik”.

Film majecca j na ličbavych nośbitach

posterBorat (Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefit Glorious Nation of Kazakhstan)

ZŠA, 2006, kalarovy, 84 chv.

Režyser: Łary Čarlz

Roli vykonvajuć: Saša Baron Koen, Kien Daŭnšn, Pameła Andersan

Žanr: Kamedyja-burlesk

Adznaka: 4 (z 10)

“Załaty hlobus” za najlepšuju mužčynskuju rolu ŭ kamedyi, naminacyja na “Oskara” za najlepšy adaptavany scenar

Televiadoŭca z Kazachstanu Borat adpraŭlajecca ŭ Złučanyja Štaty, kab zrabić repartaž “pra najvialikšuju krainu ŭ śviecie”. Pa chodu jon źbirajecca ažanicca z Pamełaj Andersan.

Karcina z udziełam brytanskaha MTV-aha komika Sašy Koena zdymałasia metadam “padstavaŭ”. Televizijny komik apranuŭ masku idyjota Borata (isłamski Kazachstan zdymaŭsia ŭ Rumynii!) – i pad vyhladam prydumanaha hieroju apytvaŭ zvyčajnych amerykancaŭ, jakija prymali hulniu za sapraŭdny repartaž. (Sudovyja pozvy ad abduranych amerykancaŭ nie prymusili siabie doŭha čakać). Ale najbolšaje abureńnie film vyklikaŭ u Kazachstanie. Koen panaprydumvaŭ sabie Kazachstan – adyli hety naprydumany vobraz i abśmiajaŭ.

U tradycyjach teleburlesku, dzie śmiešnaje – heta brutalnaje j nizavoje, hieroj doŭha nosicca pa ekranie aholenym, łomicca ŭ kazachskuju ambasadu i adpuskaje MTV-šnyja žartački.

Karcina ŭjaŭlaje cikavaść dla brytanskich amataraŭ Sašy Koena – i tych amerykancaŭ, ź jakich ździekvaŭsia aktor.

Film majecca na ličbavych nośbitach.

posterDobry niemiec (The Good German)

ZŠA, 2006, čorna-bieły, 105 chv.

Režyser: Styven Soderberh

Roli vykonvajuć: Džordž Kłuni, Kiejt Błanšet, Tobi Mahvajr, Džon Roder, Džek Tompsan, Ravil Iśjanaŭ

Žanr: Palityka-vajskovy film-nuar

Adznaka: 6,5 (z 10)

Režyser Styven Soderberh naminavaŭsia na “Załatoha miadźviedzia” Berlinskaha kinafestu, kampazytar Tomas Ńjumen naminavaŭsia na “Oskara” za lepšuju muzyku

U paślavajennym Berlinie vajskovy karespandent Džejk Hiejsmar (Džordž Kłuni) sustrakaje svaju byłuju paluboŭnicu Lenu Brant (Kiejt Błanšet). Jejnaha źnikłaha muža apantana šukajuć amerykanskaja j savieckaja vyviedka…

Karcina Soderberha – heta film-nuar u šatach palityčnaha detektyvu, špiehaŭskaha trymcieńnika – i vajskovaha śledztva. Stylovaja čorna-biełaja karcina z hłybokimi ścieniami j zmročnym aśviatleńniem, kudy idealna ŭpisvajecca sapraŭdnaja chronika. Fatalnaja žančyna Kiejt Błanšet – ź bliskučymi vačyma j harłavym chrypam.

Achviary žarści…

Hniusnyja tajny…

Amal bieznadziejnyja sproby ŭciokaŭ.

Ale historyja pravisaje. Zastajecca styl. Ź niemymi vopleskami ŭspaminaŭ, mokrymi parasonami – i vajskovym popiełam.

posterMaryja Antuaneta (Marie Antoinette)

ZŠA – Francyja – Japonija, 2006, kalarovy, 123 chv.

Režyser: Safija Kopała

Roli vykonvajuć: Kirsten Danst, Styŭ Kuhien, Azija Ardženta, Džudzi Dejvis, Džejsan Švarcman, Šyrli Hendersan, Roŭz Birn

Žanr: Kaściumna-bijahrafičny film

Adznaka: 5,5 (z 10)

Naminacyja na “Załatuju halinu” Kanskaha kinafestu, “Oskar” za dyzajn kaściumaŭ, kinapryz ad Francuskaj nacyjanalnaj systemy adukacyi

14-hadovuju aŭstryjskuju pryncesu Maryju Antuanetu vydali za francuskaha dafina Ludovika XVI. Malimonnyja noravy Versalu vielmi adroźnivalisia ad aŭstryjskich – i hieraini pryjšłosia prykładać namahańni, kab stacca svajoj. Ale pakrysie žyćcio pieraŭtvaryłasia ŭ lehkadumnuju viečarynku… Jakaja zavieršycca revalucyjaj.

Strymanyja postaci “versalskich” aktorak (vyłučajecca Azija Ardženta ŭ roli vulharnaj madam Dziubary), dekaracyi, kaściumy. Śviata koleraŭ i dyzajnu, kremavyja j ružovyja smakoćci. Dla stužki byli stvoranyja sotni ekskluziŭnych madelaŭ abutku. Udarny numar: klipava-dziorzki mantaž marnatraŭnaha šyku pad sučasnuju muzyku…

Kali taja viečarynka skončyłasia kryvavaju revalucyjaj – to čym musiać skončacca siońniašnija?

Karcina majecca na ličbavych nośbitach.

Usie filmy

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h23

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

Biełaruski muzyka ŭziaŭ udzieł u fiestyvali «Taŭryda.Art» u akupavanym Krymie3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić