Archiŭ

Maksim. Ihar Palivoda

Vy što-niebudź z hetaha čuli ŭ ajčynnym FM-etery?

Niaznačnym nakładam «Kovčieh» pieravydaŭ vydatny tvor vydatnaha kampazytara i aranžyroŭščyka, čyje tvory jašče šmat hadoŭ buduć vykonvacca. I siońnia «Maksim» — zonh-opera na vieršy Bahdanoviča (pry ŭdziele Leanida Prančaka) — hučyć sučasna, śvieža. Vydatny ŭzor dla tych ciapierašnich stvaralnikaŭ pop-šedeŭraŭ, jakija z takoj ciažkaściu prałaziać u adčynienuju na 75% farmatnuju bramu. Navat nia nadta jakasny kancertny zapis, časam nie zusim dakładnyja śpievy vykazvajuć uzrovień taho, što było napisana. Vučyciesia, sałaŭi, u Palivody — kab vašy pieśni žyli, a nia kiśli, kab ich śpiavali, a nie plavalisia im uśled.

Dziaržaŭny kancertny arkiestar Biełarusi, jaki na pačatku 1990-ch vyhladaŭ za sapraŭdy dziaržaŭny, jaho salisty — Alena Saŭlenajte (dzie jana ciapier?), Uładzimier Kudryn (Aŭstralija), Ina Afanaśjeva (solnaja karjera), Mikałaj Skorykaŭ (tamsama, dzie j byŭ), Julija Skarachod (Polšča), Vadzim Kasienka (adzin ź «Pieśniaroŭ»). I jakija pieśni! «Pa-nad biełym pucham višniaŭ», «Jak Bazyl u pachodzie kanaŭ», «Ciemnavokaja pani». Vy što-niebudź z hetaha čuli ŭ ajčynnym FM-etery? Dy ich na radyjostancyjach prosta nichto ŭžo nia viedaje. I nia choča viedać! Jak siońnia vy nie pačujecie ŭ vykanańni Dziaržaŭnaha kancertnaha arkiestru i Palivodavu «Pahoniu» — finał hetaj opery, najlepšaje, što było napisana na hety znakamity vierš. Ale jak siońnia pomnicca: kancertnaja zala filarmonii, na ŭvieś zadnik — vyjava «Pahoni», dyryžer Michaił Finbierh i salisty, jakija ŭsie razam vykonvali toj finał. Zala stojačy vitała «Maksima», i tolki sam kampazytar razhublena razvodziŭ rukami: maŭlaŭ, a ja tut pry čym? Heta ŭsio jon, Bahdanovič…

Dy… Boh ź imi, u kaho pamiać nie daŭžejšaja za notny radok. Bo kali havaryć pra ŭzor taho, što možna nazyvać sapraŭdnaj biełaruskaj papularnaj pieśniaj, — lepšaha zboru ciažka prydumać. Jaho prosta niama. I, bajusia, u ciapierašnich varunkach jašče doŭha nia budzie. Voś čamu varta hety dysk mieć. Kab pamiać nia źnikła.

Udziačny Słuchač

Kamientary

Ciapier čytajuć

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik5

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik

Usie naviny →
Usie naviny

Prezientavany trejler multfilma «Fierma žyviołaŭ» pa Oruełu2

25‑hadovuju dyzajnierku ź Pinska, jakaja raśpisvała ścieny dla sacyjalnaha centra, asudzili za palityku3

MZS Rasii pryhraziła adkazam krainam Bałtyi praz toje, što jany nibyta adkryli pavietranuju prastoru dla ŭkrainskich dronaŭ16

«Najvialikšaja biaspłatnaja rekłama ŭ historyi». Słoičak Nutella niečakana ŭvarvaŭsia ŭ pramuju tranślacyju palotu vakoł Miesiaca6

U Iranie zaklikali studentaŭ i školnikaŭ vychodzić u žyvyja łancuhi vakoł elektrastancyj5

Błytanina ŭ śpisach vyzvalenych palitviaźniaŭ: vyjšaŭ inšy Machnač, zamiest Navažyłava adpuścili Navažancava8

Biełaruskaja ŭsianočnaja na Vialikdzień u Vilni projdzie ŭ carkvie, ufundavanaj Kanstancinam Astrožskim5

Nazvany novy rejtynh najlepšych restaranaŭ Biełarusi. Voś chto ŭvajšoŭ u top-1012

Mienš $1300 za «kvadrat». U Minsku pradajuć dźvie dziŭnyja kvatery

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik5

Čamu amierykancy tak irvucca na Miesiac, što tam buduć zdabyvać? I što da taho biełarusam? Tłumačyć biełaruski astrafizik

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić