Zdaroŭje66

Navukoŭcy nazvali idealnuju tempieraturu dla dobraha snu

A taksama raspaviali, u kolki treba kłaścisia, kab padtrymać imunitet.

Niechta pryvyk spać z adčynienymi voknami navat u chałodny čas hoda, a niechta «zakarkoŭvaje» ŭsie ščyliny, bajučysia najmienšaha skraźniaku. Jakaja tempieratura ŭ spalni lepš za ŭsio spryjaje zdarovamu snu?

Daśledavańni na hetuju temu byli praviedzienyja adnačasova ŭ niekalkich zamiežnych navukovych centrach, i ekśpierty pryjšli da vysnovy: dla paŭnavartasnaha adnaŭleńnia ŭ načny čas našamu arhanizmu patrabujecca tak zvanaje stan termaniejtralnaści.

Na praktycy heta aznačaje:

— kali vy śpicie biez koŭdry i ciopłaj pižamy — naprykład, letam, to ŭ pakoi pavinna być plus 30 — 32 hradusy;

— kali apranajecie lubimuju pižamu i zachutvajeciesia u koŭdru, to aptymalnaja tempieratura dla spalni — 16 —19 hradusaŭ ciapła. Heta davoli-taki chaładnavata — u aciaplalny siezon našy kvatery ŭ siarednim prahravajucca da 22 — 24 hradusaŭ. Tamu dla padtrymańnia «pravilnaj» načnoj atmaśfiery pažadana nie tolki pravietryvać pakoj na noč, ale i pakidać adkrytuju fortku.

Pry prachałodnaj tempieratury lepš vypracoŭvajecca harmon miełatanin, tłumačać ekśpierty. Jaho nazyvajuć harmonam snu, a taksama maładości i zdaroŭja. Pakolki mienavita miełatanin rehuluje pracu ŭsioj endakrynnaj sistemy arhanizma, zładžany chod našaha bijałahičnaha hadzińnika, a taksama adkazvaje za mocny imunitet.

A voś dla taho, kab chutčej zasnuć — nie krucicca i nie ličyć aviečak — i dobra vyspacca, treba aryjentavacca na ŭzdymy vypracoŭki miełataninu ŭ arhaniźmie. «Pieršy naturalny ŭsplosk vykidu miełataninu ŭ nas adbyvajecca prykładna ŭ 11 hadzin viečara, nastupny — u hadzinu nočy», — tłumačyć navukoviec-hierantołah, ekśpiert pa hienietycy stareńnia i daŭhalećcia Alaksiej Maskaloŭ. Mienavita ŭ hety čas naš arhanizm lepš za ŭsio hatovy da snu. I, kali vam udasca zahnać siabie ŭ łožak i zasnuć da paŭnočy, to ličycie, što złavili ŭdaču za chvost: dakazana, što samaje aktyŭnaje, azdaraŭlenčaje i amaładžalnaje dziejańnie miełataninu prypadaje na pieryjad z 12 nočy da 4 ranicy.

U cełym ža dla padtrymańnia imunitetu, a taksama paŭnavartasnaha adpačynku mozhu navukoŭcy i lekary rajać spać 7,5 — 8 hadzin. Viadoma, kamuści moža chapić i mienšaha terminu, ale dla siaredniaha čałavieka mienavita takaja praciahłaść snu pa-raniejšamu ličycca najlepšaj.

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ9

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Polščy ŭ dziasiatkach haradoŭ prajšli demanstracyi suprać mihracyi16

Siamja minskaha rabočaha 100 hadoŭ zachoŭvała kavałačak chleba z pamiatnaha abiedu5

Samy paśpiachovy błohier-sadavod Bresta pierarabiŭ stary furhon u dačny domik VIDEA2

Čynoŭniki publična pryznali, što bulby ŭ kramach nie chapiła z-za rehulavańnia cen5

Były viadučy BT, jaki zvolniŭsia ŭ 2020-m i vyjechaŭ u Słavakiju, raskazaŭ, jak žyvie ciapier5

U ES i ZŠA paŭtara hoda na padrychtoŭku da vajny z Kitajem i Rasijaj — hałoŭnakamandujučy abjadnanymi siłami NATA ŭ Jeŭropie10

Na zachadzie Polščy znajšli artefakt, padobny da taho, što narabiŭ šumu pry raskopkach haradzišča na Miency8

Alaksandr Usik pieramoh Daniela Dziubua nakaŭtam4

U Saudaŭskaj Aravii pamior «śpiačy prync», jaki pravioŭ u komie 20 hadoŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ9

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złuje na niekatorych biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić