Śviet44

Raźviedka ZŠA: Pucin upeŭnieny, što pieramahaje va Ukrainie i moža vajavać z NATA

Pavodle acenak amierykanskaj raźviedki, prezident Rasii Uładzimir Pucin ličyć, što Rasija pastupova prasoŭvajecca va Ukrainie i ŭ vyniku zmoža pieramahčy. Tamu jon nie bačyć nieabchodnaści spyniać vajnu i raźličvaje damahčysia mirnaha pahadnieńnia na svaich umovach, piša The Moscow Times.

Uładzimir Pucin. Fota: Alexander Kazakov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Razam z tym analityki papiaredžvajuć, što praciah bajavych dziejańniaŭ moža pryvieści da značna bolš niebiaśpiečnaha raźvićcia padziej — až da pramoha kanfliktu z NATA i navat pahrozy dla Złučanych Štataŭ Amieryki. Choć tempy nastupu rasijskaj armii ŭ minułym hodzie byli vielmi nizkija, jana ŭsio ž zachoŭvaje peŭnuju pieravahu i praciahvaje zajmać novyja terytoryi, što ŭmacoŭvaje ŭpeŭnienaść Maskvy.

Raźviedka ličyć, što kanflikt moža pieraraści ŭ niebiaśpiečnuju «śpiral eskałacyi», u tym liku z užyvańniem jadziernaj zbroi. Pahrozu ŭzmacniajuć zajavy Rasii pra mahčymaść jaje vykarystańnia i prymianieńnie rakiet siaredniaj dalokaści, što robić rehijanalny kanflikt patencyjna hłabalnym.

Taksama padkreślivajecca ryzyka pašyreńnia vajny na Jeŭropu. Praciah kanfliktu pavialičvaje vierahodnaść jak vypadkovaj, tak i naŭmysnaj eskałacyi pamiž Rasijaj i siłami NATA. U jakaści prykładu pryvodziacca dyviersii, jakija Maskva moža arhanizoŭvać suprać zachodnich krain, kab pasłabić ich padtrymku Ukrainy. Takija dziejańni mohuć pryvieści da čałaviečych achviar, ekanamičnych strat i pierabojaŭ u pastaŭkach zbroi.

Jašče adzin važny faktar — padtrymka Rasii z boku Kitaja. Dziakujučy pastaŭkam technałohij i tavaraŭ dvajnoha pryznačeńnia Maskva moža praciahvać vytvorčaść uzbrajeńniaŭ. Adnak heta robić rasijskuju ekanomiku ŭsio bolš zaležnaj ad Kitaja i pavialičvaje ryzyku jaje doŭhaterminovaj stahnacyi.

Adstavańnie Rasii ŭžo prykmietnaje ŭ kaśmičnaj śfiery, dzie Kitaj apiaredziŭ jaje jak hałoŭny kankurent ZŠA. Pry hetym Rasija aktyŭna ŭkładaje srodki ŭ raspracoŭku kaśmičnaj zbroi, u tym liku spadarožnikaŭ z mahčymaściu vykarystańnia jadziernaha zaradu suprać inšych spadarožnikaŭ. Takoje ŭzbrajeńnie moža nanieści škodu biaśpiecy ŭsich krain i supiarečyć mižnarodnym damoŭlenaściam.

Kamientary4

  • Vadzim
    19.03.2026
    Ja biez paniaćcia pra ŭpeŭnienaść pujka, ale jamu było b lepš, kab tramp i jeŭrapiejcy ŭ hetuju ŭpeŭnienaść vieryli i bajalisia jadzierki
  • Z vašaj
    19.03.2026
    Dapamohaj
  • Vaŭkałak
    23.03.2026
    pucin Jak i car Nikałaj I, u pujła niama aficerskaha honaru, jon nie zastrelicca.

Ciapier čytajuć

«Ženia pahadziŭsia na budoŭlu, a nie vajavać. I tolki kali vyjdzie z zapoju!»: jak pradali ŭ rasijskuju armiju žychara Lozna. Achviara nie adna6

«Ženia pahadziŭsia na budoŭlu, a nie vajavać. I tolki kali vyjdzie z zapoju!»: jak pradali ŭ rasijskuju armiju žychara Lozna. Achviara nie adna

Usie naviny →
Usie naviny

Miedsiastru z RNPC traŭmatałohii i artapiedyi asudzili pa dvuch palityčnych artykułach

Viciebskuju prarasijskuju aktyvistku Elviru Mirsalimavu vyklikali ŭ milicyju3

Statkievič: Jadziernaja treniroŭka ŭ Biełarusi — heta pahroza, najpierš, Jeŭropie4

Rasija pačała jadziernyja vučeńni12

Sieviaryniec: Uletku 2020 hoda topam u stukačoŭ było staŭleńnie da Pucina2

Andrej Pačobut vystupić u Jeŭraparłamiencie1

«Płanuju, što zmahu papracavać 25 hadoŭ». Biełaruska atrymaje dypłom doktara ŭ 47 hadoŭ5

U hulca «Arsienała» prosta na futbolnym poli źlacieli majtki FOTAFAKT6

Biełaruski paviljon u Vieniecyi nazyvajuć sioleta adnym z najlepšych. ŠMAT FOTA z adkryćcia28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ženia pahadziŭsia na budoŭlu, a nie vajavać. I tolki kali vyjdzie z zapoju!»: jak pradali ŭ rasijskuju armiju žychara Lozna. Achviara nie adna6

«Ženia pahadziŭsia na budoŭlu, a nie vajavać. I tolki kali vyjdzie z zapoju!»: jak pradali ŭ rasijskuju armiju žychara Lozna. Achviara nie adna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić