Mierkavańni77

Andrej Kurajeŭ: Łukašenka šantažuje Maskvu aŭtakiefalijaj

Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što pra aŭtakiefaliju biełaruskaj carkvy, jakuju ŭ apošni čas časta abmiarkoŭvajuć u Biełarusi, nie moža być i havorki.

Čytajcie taksama: «Niama takoj mahčymaści ŭ Rasii, uličvajučy nastupstvy ŭsiaho, na heta pajści»: Łukašenka nazvaŭ pryciahnutymi za vušy razmovy pra abjadnańnie z Rasijaj

Protadyjakan Andrej Kurajeŭ u efiry NSN nazvaŭ rytoryku Łukašenki pra aŭtakiefaliju Biełaruskaj carkvy papiaredžańniem Maskvie.

Andrej Kurajeŭ. Fota: Wikimedia Commons.

«Łukašenku nichto za jazyk nie ciahnuŭ uźniać pytańnie pra carkvu. Heta značyć, tam było šmat inšych pytańniaŭ vyklučna dziaržaŭnych, da jakich jon i pierajšoŭ. Čamu jon naviazaŭ pytańnie pra zachavańnie dziaržaŭnaj nacyjanalnaści ŭ Rasii i pra źlićcio ŭ adnu dziaržavu z pytańniem ab aŭtakiefalii Biełaruskaj carkvy. Jasna, što hetyja pracesy roznanakiravanyja. Nielha źlivacca z Rasijaj i adnačasova stvarać aŭtakiefalnuju carkvu Biełarusi. Vidavočna, što heta była apazicyja. Ja dumaju, što heta adkryvajecca niejkaje takoje akno Aviertona, heta takaja miakkaja forma šantažu. Heta značyć Maskva pavinna mieć na ŭvazie, što, kali budzie cisnuć na pytańnie ab źlićci dziaržaŭ, to Biełaruś uźnimie carkoŭnaje pytańnie, a lepš naohuł nie čapać ni pieršaje, ni druhoje pytańnie. Ja tolki tak razumieju hetuju zajavu», — upeŭnieny protadyjakan.

Andrej Kurajeŭ adznačyŭ, što Łukašenka nibyta znachodzicca ŭ niedružalubnych adnosinach ź mitrapalitam Minskim i Zasłaŭskim Paŭłam, jaki, pa słovach protaijereja, tak i nie zmoh asimilavacca ŭ miascovym hramadstvie.

«Tamu adpaviednyja nastroi jość. Inšaje pytańnie, što dziejańni Kanstancinopala aŭtamatyčna raspaŭsiudžvajucca i na Biełaruś, tamu što heta adna terytoryja kijeŭskaj mitrapolii ŭ ramkach XVII stahodździa. Adpaviedna carkoŭna-kananičnaja baza dla stvareńnia Biełaruskaj aŭtakiefalnaj carkvy isnuje. Toje, što ŭ biełaruskim duchavienstvie jość takija cichija nastroi, heta taksama, niesumnienna. Tolki niama Parašenki, h.zn. palityka, jaki skaža, što heta maja tema, ja za heta biarusia. Łukašenka pakul što tolki namiakaje, što moža ŭziacca. Nie fakt, što heta zastaniecca tolki na słovach, tamu što kramloŭska-biełaruski raman užo vielmi zaciahnuty, u im mała plusoŭ, tamu Łukašenka paznačyŭ adnu ź min, jakuju možna vykarystać», — skazaŭ na zakančeńnie Kurajeŭ.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ20

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

Kolki ŭ Biełarusi žyvie ŭdzielnikaŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny?7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić