Ułada1313

«Niama takoj mahčymaści ŭ Rasii, uličvajučy nastupstvy ŭsiaho, na heta pajści»: Łukašenka nazvaŭ pryciahnutymi za vušy razmovy pra abjadnańnie z Rasijaj

BiełTA

Razmovy pra abjadnańnie Biełarusi z Rasijaj durnyja i pryciahnutyja za vušy. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia na naradzie pa sacyjalna-ekanamičnym raźvićci krainy u 2019 hodzie i padychodach da dalejšaha raźvićcia intehracyjnych napramkaŭ, piša BiełTA.

«Zanadta šmat siońnia (ja analizuju situacyju ŭ našym hramadstvie, dy i ŭ rasijanaŭ) idzie razmovaŭ pra abjadnańnie dźviuch dziaržaŭ. Šmat ciapier źjaviłasia pytańniaŭ u suviazi z carkvoj va Ukrainie ab aŭtakiefalii našaj carkvy ŭ Biełarusi. Ja nazyvaju hetyja pytańni vielmi durnymi, pryciahnutymi za vušy dla abmierkavańnia ŭ našym hramadstvie», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Jon padkreśliŭ, što havorki pra abjadnańnie dźviuch dziaržaŭ być nie moža. «My z prezidentam Rasii adnaznačna vyznačyli, što siońnia na paradku dnia takoha pytańnia niama — pra abjadnańnie», — źviarnuŭ uvahu kiraŭnik dziaržavy.

Łukašenka nahadaŭ, što Biełaruś i Rasija ŭ svoj čas padpisali damovu ab stvareńni Sajuznaj dziaržavy i raźvivali svaje adnosiny, stroha trymalisia hetych dakumientaŭ. «My pavinny byli ŭ svoj čas pryniać Kanstytucyjny akt, h.zn. Kanstytucyju Sajuznaj dziaržavy, i tam usio pavinna było być prapisana: i orhany kiravańnia, i orhany ŭłady, i adzinaja valuta, palityka i hetak dalej. Rasija admoviłasia ŭ svoj čas iści hetym šlacham. Ja heta nahadaŭ prezidentu Rasii, jon skazaŭ: «tak, tak i było». Paŭstaje pytańnie: što budziem rabić z sajuznaj damovaj? Treba siadać za stoł i hladzieć, što my razam možam siońnia pavodle damovy vyrašyć, na što my razam možam biez usiakaha cisku pajści», — adznačyŭ jon.

Kiraŭnik dziaržavy zajaviŭ, što sajuz Biełarusi i Rasii moža raźvivacca tolki na raŭnapraŭnaj asnovie. «I heta nie tamu što Łukašenka tak choča, jak heta padajecca ŭ Rasii. A tamu što heta fundamientalnyja pryncypy pabudovy luboha sajuza. Niama raŭnapraŭnaj asnovy — niama sajuza, — skazaŭ Łukašenka.

— Usio pavinna adbyvacca na raŭnapraŭnaj asnovie, i na heta pavinna być vola dvuch narodaŭ — Rasijskaj Fiederacyi i Biełarusi. My ŭvieś čas, farmirujučy hety sajuz, pavinny aziracca na mierkavańnie našych ludziej. Tamu pa mnohich-mnohich pryčynach, vy sami razumiejecie, pra abjadnańnie dźviuch dziaržaŭ havorki nie idzie».

Na hety krok, pierakanany Alaksandr Łukašenka, nie moža pajści i sama Rasija. Heta kiraŭniku biełaruskaj dziaržavy paćvierdziŭ rasijski prezident Uładzimir Pucin. «Niama takoj mahčymaści ŭ Rasii, uličvajučy nastupstvy ŭsiaho, na heta pajści. Tamu treba supakoicca i spynić hetyja razmovy, što chtości kahości nachiliŭ abo nachilaje. Tut nichto nikoha nie nachilić», — adznačyŭ biełaruski kiraŭnik.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusy ŭšanavali pamiać Kastusia Kalinoŭskaha i paŭstancaŭ 1863 hoda na jaho radzimie12

Siońnia nočču tempieratura pavietra apuskałasia da minus 31°S — rekord hetaj zimy1

«Čym bolš ciemry, tym bolš patrebnyja lichtaryki». Uładzimir Puhač — pra nadzieju, Maksima Znaka i pieršy aŭtobus da Minska1

Prapanujuć biaspłatna pažyć na vyśpie la bierahoŭ Uelsa — tym, chto hatovy ličyć tupikaŭ i inšych žyvioł

Pamior eks-namieśnik ministra kultury, dypłamat Vasil Černik

Minenierha: Ludzi pavinny z razumieńniem stavicca da źnižeńnia tempieratury ŭ kvaterach8

12‑hadovy chłopčyk u reanimacyi paśla katańnia na ciubinhu3

Pa siońniašnim dni vyznačali, kali pryjdzie viasna2

Unačy nad Biełaruśsiu bačyli Śniežny Miesiac FOTY

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB29

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić