Ułada1313

«Niama takoj mahčymaści ŭ Rasii, uličvajučy nastupstvy ŭsiaho, na heta pajści»: Łukašenka nazvaŭ pryciahnutymi za vušy razmovy pra abjadnańnie z Rasijaj

BiełTA

Razmovy pra abjadnańnie Biełarusi z Rasijaj durnyja i pryciahnutyja za vušy. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia na naradzie pa sacyjalna-ekanamičnym raźvićci krainy u 2019 hodzie i padychodach da dalejšaha raźvićcia intehracyjnych napramkaŭ, piša BiełTA.

«Zanadta šmat siońnia (ja analizuju situacyju ŭ našym hramadstvie, dy i ŭ rasijanaŭ) idzie razmovaŭ pra abjadnańnie dźviuch dziaržaŭ. Šmat ciapier źjaviłasia pytańniaŭ u suviazi z carkvoj va Ukrainie ab aŭtakiefalii našaj carkvy ŭ Biełarusi. Ja nazyvaju hetyja pytańni vielmi durnymi, pryciahnutymi za vušy dla abmierkavańnia ŭ našym hramadstvie», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Jon padkreśliŭ, što havorki pra abjadnańnie dźviuch dziaržaŭ być nie moža. «My z prezidentam Rasii adnaznačna vyznačyli, što siońnia na paradku dnia takoha pytańnia niama — pra abjadnańnie», — źviarnuŭ uvahu kiraŭnik dziaržavy.

Łukašenka nahadaŭ, što Biełaruś i Rasija ŭ svoj čas padpisali damovu ab stvareńni Sajuznaj dziaržavy i raźvivali svaje adnosiny, stroha trymalisia hetych dakumientaŭ. «My pavinny byli ŭ svoj čas pryniać Kanstytucyjny akt, h.zn. Kanstytucyju Sajuznaj dziaržavy, i tam usio pavinna było być prapisana: i orhany kiravańnia, i orhany ŭłady, i adzinaja valuta, palityka i hetak dalej. Rasija admoviłasia ŭ svoj čas iści hetym šlacham. Ja heta nahadaŭ prezidentu Rasii, jon skazaŭ: «tak, tak i było». Paŭstaje pytańnie: što budziem rabić z sajuznaj damovaj? Treba siadać za stoł i hladzieć, što my razam možam siońnia pavodle damovy vyrašyć, na što my razam možam biez usiakaha cisku pajści», — adznačyŭ jon.

Kiraŭnik dziaržavy zajaviŭ, što sajuz Biełarusi i Rasii moža raźvivacca tolki na raŭnapraŭnaj asnovie. «I heta nie tamu što Łukašenka tak choča, jak heta padajecca ŭ Rasii. A tamu što heta fundamientalnyja pryncypy pabudovy luboha sajuza. Niama raŭnapraŭnaj asnovy — niama sajuza, — skazaŭ Łukašenka.

— Usio pavinna adbyvacca na raŭnapraŭnaj asnovie, i na heta pavinna być vola dvuch narodaŭ — Rasijskaj Fiederacyi i Biełarusi. My ŭvieś čas, farmirujučy hety sajuz, pavinny aziracca na mierkavańnie našych ludziej. Tamu pa mnohich-mnohich pryčynach, vy sami razumiejecie, pra abjadnańnie dźviuch dziaržaŭ havorki nie idzie».

Na hety krok, pierakanany Alaksandr Łukašenka, nie moža pajści i sama Rasija. Heta kiraŭniku biełaruskaj dziaržavy paćvierdziŭ rasijski prezident Uładzimir Pucin. «Niama takoj mahčymaści ŭ Rasii, uličvajučy nastupstvy ŭsiaho, na heta pajści. Tamu treba supakoicca i spynić hetyja razmovy, što chtości kahości nachiliŭ abo nachilaje. Tut nichto nikoha nie nachilić», — adznačyŭ biełaruski kiraŭnik.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Pieršaha namieśnika hiendyrektara «Biełviesta» pasadzili na try z pałovaj hady za palityku6

Pieršaha namieśnika hiendyrektara «Biełviesta» pasadzili na try z pałovaj hady za palityku

Usie naviny →
Usie naviny

Łukašenka palacieŭ u Kyrhyzstan4

Unočy nad Homielščynaj znoŭ lataŭ reaktyŭny dron3

U Kobrynie tata pasadziŭ 12‑hadovuju dačku nie ŭ tuju maršrutku, a kiroŭca chacieŭ vysadzić jaje ŭ čužym horadzie16

Ukrainskija bieśpiłotniki atakavali Jekaciarynburh

4 sposaby pravieryć, chto sprabuje vykarystać vaš PESEL u Polščy11

Jarasłaŭ Pisarenka: Adnojčy pračnuŭsia, pahladzieŭ na siabie ŭ lusterka i zrazumieŭ, što tak žyć bolš nielha2

Minčanka brała ŭ znajomych telefony pazvanić i afarmlała na ich kredyty4

«Ja nie śviataja, ale ŭ mianie nie było nadziejnaha plača pobač»: maci Ksiušy z SMA mohuć pazbavić baćkoŭskich pravoŭ, jana ž davodzić, što zdolnaja vypravicca17

U Minsku adkłali pašyreńnie treciaj linii mietro da Zialonaha Łuha, pryjarytetam zrabili 4‑ju liniju4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pieršaha namieśnika hiendyrektara «Biełviesta» pasadzili na try z pałovaj hady za palityku6

Pieršaha namieśnika hiendyrektara «Biełviesta» pasadzili na try z pałovaj hady za palityku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić