Historyja99

Kisiel. I son pa raskładzie. Jak apošni karol Rečy Paspalitaj žyŭ paśla finalnaha etapu «intehracyi» z Rasijaj

Pierad apošnim padziełam Rečy Paspalitaj i paŭtara hoda paśla jaho Stanisłaŭ Aŭhust Paniatoŭski žyŭ u Hrodnie. Kaciaryna II nie mahła dačakać, kali jon adračecca ad tronu. Impieratryca prystaviła da Paniatoŭskaha ahientaŭ, jakija musili dakładać u Pieciarburh pra kožny krok karala. Ich paviedamleńni — kaštoŭnaja krynica dla siońniašnich historykaŭ, piša Natalla Vasiluk. Ź ich my bačym, što karol, niahledziačy na niahody, nie pakidaŭ karaleŭskich zvyčak i vioŭ zdarovy ład žyćcia.

Novy zamak u Hrodnie. Fota: Wikimedia Commons.

Viadoma, što prahułki na śviežym pavietry stanoŭča ŭpłyvajuć na stan čałavieka. Mabyć, tamu ad ciažkich dumak karol ratavaŭsia štodzionnymi špacyrami. Adrazu paśla pryjezdu ŭ Hrodna ŭ pačatku 1795 hoda Stanisłaŭ Aŭhust hulaŭ pa dvary Novaha zamka i pa bierazie Niomana. Dalej nie chadziŭ i nie jeździŭ. Mahčyma, prosta bajaŭsia pakazvacca pierad ludźmi, jakija vinavacili jaho ŭ stracie krainy.

Ale 15 sakavika Paniatoŭski ŭsio-taki vypraviŭsia za horad, pieršy raz. Jechaŭ jon u adkrytaj karecie ŭ supravadžeńni rasijskich «siabroŭ». Karetu akružali niekalki prydvornych i kanvoj z 24 čałaviek. Vialikaja kolkaść achovy moža śviedčyć, što apošni manarch sapraŭdy bajaŭsia vyjazdžać za horad, i hety vyjezd staŭ dla jaho surjoznym vyprabavańniem. Kartež adpraviŭsia da vioski Hrandzičy za 4 km ad Hrodna. Viartajučysia dachaty, karol zajechaŭ u hości da hałoŭnakamandujučaha rasijskimi vojskami na terytoryi Rečy Paspalitaj Mikałaja Rapnina, a z čatyroch hadzin viečara da zachadu sonca hulaŭ pa terasie nad Niomanam. Praŭda, paśla hetaj prahułki karol prastudziŭsia i niekalki dzion nie vychodziŭ sa spalni, ale ŭžo z 26 sakavika adnaviŭ špacyry.

Jan Česłaŭ Maniuška (1853—1908). «Karol Stanisłaŭ Aŭhust Paniatoŭski ŭ Pieciarburzie». Aŭtar karciny — syn kampazitara Stanisłava Maniuški. Asnoŭny matyŭ jaho žyvapisu — pastaralnyja, nastalhičnyja scenki z apošniaha pieryjadu Rečy Paspalitaj. Fota: Nacyjanalny muziej u Varšavie.

Letam Stanisłaŭ Aŭhust pravodziŭ na pavietry cełyja hadziny. Jon byvaŭ u niedalokich ad Hrodna Paniamuni, Łasośnie, Aŭhustovie, Karalinie, Putryškach, Adamovičach, a taksama na lasnoj dačy kniazia Lubieckaha ŭ Pyškach. Paniatoŭski zajmaŭsia vierchavoj jazdoj, tamu časam jeździŭ na prahułki konna. Apošni manarch Rečy Paspalitaj nie raz prajazdžaŭ pryharadnymi darohami — vilenskim i skidzielskim traktam, a taksama pa aziorskaj darozie (miastečka Aziory znachodzicca za 30 km na ŭschod ad Hrodna). Akramia taho, Paniatoŭski niaredka naviedvaŭ siadzibu ŭ Stanisłavovie (ciapier jana ŭ miežach Hrodna, pa vuł. Cieraškovaj, 29).

Asabliva lubiŭ Stanisłaŭ Aŭhust viosku Łasosna. Tut jon padoŭhu zastavaŭsia adzin. Ale časta hulaŭ i ŭ kampanii. Naprykład, 9 maja karol razam z Rapninym hulali ŭ Paniamuni, dzie nazirali za jaŭrejskim viasiellem.

Niahledziačy na toje, što Stanisłaŭ Aŭhust lubiŭ bali, u jaho byŭ dakładny rasparadak dnia: adpraŭlaŭsia spać a 23-j hadzinie, pračynaŭsia a 6-j. Da rasparadku dnia staviŭsia surjozna. Idučy adpačyvać, Paniatoŭski patrabavaŭ, kab u zamku była cišynia.

Taksama Stanisłaŭ Aŭhust trymaŭsia pravilnaha charčavańnia. Na śniadanak, a 6-j, piŭ kisiel z arabin. U pałacy byŭ śpiecyjalny kuchar, jaki ŭnačy hatavaŭ karalu ježu dla śniadanku. Pieryjadyčna karol abiedaŭ na śviežym pavietry — na bałkonie nad Niomanam. Spažyvaŭ i vino, addajučy pieravahu francuzskamu. Na adnym pryjomie pakaštavaŭ vienhierskaje — nie spadabałasia, paprasiŭ zamianić.

U apošnija hady žyćcia karol straciŭ niuch, tamu žadaŭ, kab jaho talerki zaŭsiody pracirali asafiecidami.

Stanisłaŭ Aŭhust nie vielmi lubiŭ byvać na čužych abiedach. Da kaho b jon ni chadziŭ, razam ź im byŭ jahony kuchar, jaki ŭ čužym domie hatavaŭ karalu niekalki straŭ na karaleŭski hust.

U lutym 1795 hoda karalu pryvieźli z Varšavy biljard dy inšyja hulni. Z hetaha dnia Stanisłaŭ Aŭhust hulaŭ časta, amal kožny dzień.

U biljard Stanisłaŭ Aŭhust hulaŭ časta, amal kožny dzień. Fota: daelmans.be.

Viasnoj 1797-ha na zaprašeńnie novaha impieratara Paŭła I Paniatoŭski vyjechaŭ u Pieciarburh. Žyŭ jon tam u Marmurovym pałacy, jaki Kaciaryna budavała dla hrafa Alaksieja Arłova, — šykoŭnym zvonku, ale syrym i brudnym znutry. Niahledziačy na nibyta niebłahoje zdaroŭje, praz hod apošni karol Rečy Paspalitaj pamior ad insultu va ŭzroście 66 hadoŭ.

* * *

Asafiecida — heta raślina, jakaja maje vielmi vostry pach, padobny da časnočnaha. Kali dadać asafiecidu ŭ ježu, smak i pach raśliny budzie vielmi dobra adčuvacca. Jaho adčuje navat toj, u kaho nie vielmi dobry niuch. Dla taho i dadavali ŭ ježu Paniatoŭskamu hetuju prypravu — kab jon choć štości adčuvaŭ.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Milicyja rassyłaje samakatčykam esemeski ab parušeńni imi praviłaŭ darožnaha ruchu1

Milicyja rassyłaje samakatčykam esemeski ab parušeńni imi praviłaŭ darožnaha ruchu

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp paabiacaŭ nie pakinuć biez adkazu rašeńnie ES aštrafavać Google na 3,5 miljarda dalaraŭ2

U Minsku adkryjecca jašče adzin budaŭničy hipiermarkiet Mile

MZS Polščy zaklikała polskich hramadzian pakinuć Biełaruś4

Biełarusy ŭ sacsietkach chvalacca chatnimi ŭradžajami kavunoŭ FOTY

Ukrainski bieśpiłotnik vyvieŭ sa stroju najbujniejšy NPZ «Rasnafty»2

U samym centry Minska adkryli livanski restaran

Ukrainski prakuror spaliŭsia, kali jaho žonki — ciapierašniaja i byłaja — pachvalilisia ŭ šou «Supiermama» zanadta darahim žyćciom22

Bolšaść zahinułych pry krušeńni funikulora ŭ Lisabonie — inšaziemcy

Tramp vyrašyŭ pierahledzieć mižnarodnuju damovu, jakaja zabaraniaje pradavać mahutnyja bajavyja drony1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Milicyja rassyłaje samakatčykam esemeski ab parušeńni imi praviłaŭ darožnaha ruchu1

Milicyja rassyłaje samakatčykam esemeski ab parušeńni imi praviłaŭ darožnaha ruchu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić