Sport33

Praviły amierykanskaha futboła

Chočacie raznastaić svaje spartyŭnyja zachapleńni? Tady źviarnicie ŭvahu na amierykanski futboł.

Amierykanski futboł — samaja papularnaja kamandnaja hulnia ŭ Złučanych Štatach. U matčy biaruć udzieł dźvie kamandy, na poli 22 hulcy. Heta samaje vialikaje padabienstva amierykanskaha i jeŭrapiejskaha futboła.

Bały možna nabirać prasoŭvańniem miača ŭ kaniec zony (tačdaŭn) abo zabivajučy jaho ŭ varoty (fiłd hoł). Taksama nabirać bały moža abarona, robiačy sejfci. Sam matč składajecca z čatyroch čverciaŭ, choć usia hulnia moža doŭžycca da 3 hadzin. Na matčy pa amierykanskim futbole možna rabić staŭki ŭ kryptavalucie na sajcie betmatch.

Fota ź Vikipiedyi

Što treba viedać pra pamiery pola?

  • Matčy ŭ amierykanskim futbole pravodziacca na poli płoščaj 120 jardaŭ (109,728 m) i šyrynioj 53,3 jarda (48,768 m).
  • Linii na im majuć vialikaje značeńnie. Jany naniesienyja ŭdoŭžki praz kožnyja 5 jardaŭ (4,572 m).
  • Akramia taho, jość punkcirnyja linii, naniesienyja praz kožny jard (0,9144 m). Jany dapamahajuć vyznačyć miesca, dzie hulnia była pierapynienaja.
  • Taksama važnyja kančatkovyja linii i 10 linij, namalavanych pierad imi punkciram. Pamiž imi znachodzicca kropka pola.
  • Stojki varot ustaloŭvajucca na krajnich linijach šyrynioj 18,5 futa (5,54736 m), złučanych ašestkam na adlehłaści 10 futaŭ (3,048 m).

Choć padčas matču ŭ kožnaj kamandzie tolki 11 hulcoŭ, u hulni moža być da 46 hulcoŭ, jakich možna padzialić na 3 asnoŭnyja hrupy: nastupalnaja farmacyja, achoŭnaja farmacyja i śpiecyjalnaja hrupa. Kožny ź ich maje niekalki typaŭ śpiecyjalizavanych hulcoŭ. Samaje važnaje — razumieć rolu troch ź ich: kvotarbeka, kikiera i pančara.

Praviły amierykanskaha futbolnaha matču

Matč pa amierykanskim futbole składajecca z čatyroch čverciaŭ, kožnaja pa 15 chvilin. Druhaja čverć supravadžajecca pierapynkam. Ale heta nie značyć, što hulnia doŭžycca krychu bolš za hadzinu. Usio z-za asablivaha sposabu vymiareńnia času padčas matču i jaho prypynieńnia. Heta adbyvajecca, naprykład, kali adna kamanda nabiraje ački, pamyłkova pieradaje pas, paśla źmieny vałodańnia miačom, traŭmy na poli ci navat pa prośbie adnoj z kamand, jakaja zapytvaje tajm-aŭt. Tamu matč moža doŭžycca da 3 hadzin.

U kožnaj čverci adzin bok atakuje, a druhi — abaraniajecca. Uvieś matč pačynajecca z udaru nahoj kikieram zvyčajna z 30-ha jarda svajoj pałovy pola. Kamanda ataki pačynaje hulniu z pasa i pavinna pieraadoleć 10 jardaŭ ź miačom. U apanientaŭ jość 4 sproby spynić ataku. Kali adlehłaść nie ŭdajecca pieraadoleć paśla treciaj sproby, dalejšy chod dziejańniaŭ zaležyć ad adlehłaści, pakinutaj udzielnikam. Kali jana dosyć małaja, uvachodzić kikier i bje miač, sprabujučy vykanać tak zvany palavy hoł, heta značyć udaram miača nahoj. Kali adlehłaść zanadta vialikaja, hulec sprabuje zabić, udaryŭšy miač pa varotach z pavietra.

U situacyi, kali paśla 4-ch čverciaŭ hulnia zastajecca biez vyniku, sudździa pryznačaje dadatkovy čas. Pieršaja kamanda, jakaja zabje, stanovicca pieramožcam. Zvyčajna dadatkovy čas doŭžycca 15 chvilin.

Fota ź Vikipiedyi

Bały i štrafy ŭ amierykanskim futbole

Najlepšy vynik u amierykanskim futbole — heta prasoŭvańnie miača ŭ kaniec zony, kali napadajučy pierasiakaje liniju ź miačom u rukach. Kamanda atrymlivaje za heta 6 ačkoŭ. Jość try ački za ŭdar nahoj, zhadany vyšej. Za sejfci (Safety) dajuć 2 bały. Jaho zarablaje abarona, kali hulec kamandy ataki spynieny ŭ zonie abo hulec pakinuŭ pole ź miačom, znachodziačysia ŭ svajoj ačkovaj zonie.

Amierykanski futboł — davoli žorstki vid sportu, ale i tut niekatoryja momanty ličacca fołam. Naprykład, zachop šlema supiernika abo ŭtrymańnie zzadu. Sudździ, ubačyŭšy parušeńnie, vykidvajuć na pole žoŭty ci čyrvony ściah.

Amierykanski futboł nie vielmi papularny ŭ Jeŭropie, ale ŭ bujnych haradach časta možna znajści entuzijastaŭ i pahulać. Ludzi, zachoplenyja hetym vidam sportu, jość, i ich z kožnym hodam stanovicca ŭsio bolš.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski32

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Usie naviny →
Usie naviny

Vienhryja nie razbłakuje pryniaćcie 20‑ha pakieta sankcyj da adnaŭleńnia pracy trubapravoda «Družba»3

Hanna Złatkoŭskaja i jaje siamja bolš za sutki praviali ŭ vienskim aeraporcie. Ci zapłaciać im kampiensacyju?6

Markava znoŭ spytali, ci płanuje Mininfarm pašyrać biełaruskuju movu na telebačańni25

Najhoršaje miesca dla zachoŭvańnie rovaraŭ u Minsku FOTAFAKT2

U Minsku zatrymlivali ŭsiu siamju vydaŭcoŭ Bahdanovičaŭ1

Hetaj nočču roźnica tempieratur składała amal 20 hradusaŭ

Łukašenka anansavaŭ pravierku «ŭsich ludziej u pahonach» na prafprydatnaść25

Sieviaryniec: U administracyi SIZA pierakošvała tvary ad adnoj zhadki proźvišča Cichanoŭskaha12

Jak ukrainskaje zbožža źnikaje z akupavanych terytoryj i jakuju rolu ŭ schiemie hraje Biełaruś. Raskazvaje «Biełpoł»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski32

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić