Navuka i technałohii

U Saudaŭskaj Aravii pabudujuć najvialikšy zavod u śviecie pa vytvorčaści vadarodu

U Saudaŭskaj Aravii płanujuć pabudavać najvialikšy vadarodny zavod u śviecie. Raspracoŭščyki prajekta spadziajucca, što popyt na vadarodnaje paliva zrobić zavod prybytkovym.

Rendar z Depositphotos.com

Popyt na «zialony» vadarod raście va ŭsim śviecie. U adroźnieńnie ad nafty i pryrodnaha hazu, vadarod nie vyłučaje dvuchvokisu vuhlarodu i škodnyja rečyvy pry spalvańni. Jaho praściej zachoŭvać, čym elektryčnaść, jakuju vypracoŭvajuć vietravyja turbiny i soniečnyja elektrastancyi, i da taho ž vadarod možna transpartavać praz trubapravody. Vadarod asabliva pryvablivy dla vytvorčaści ekałahičnaha paliva.

Bolšuju častku vadarodu, jaki vykarystoŭvajecca siońnia ŭ kamiercyjnych metach, atrymlivajuć šlacham rasščapleńnia malekuł vuhlevadarodu, u vyniku čaho vyłučajucca parnikovyja hazy. «Zialony» vadarod, u svaju čarhu, atrymlivajuć šlacham elektrolizu: elektryčnaść vykarystoŭvajecca dla atrymańnia atamaŭ vadarodu z malekuł vady.

Adnak vytvorčaść vadarodu pakul što abychodzicca zadoraha. Maštabnyja prajekty akupiacca tolki tady, kali źjavicca šyroki rynak dla vadarodu, jakoha pakul niama, piša The Wall Street Journal.

Tym nie mienš, sumiesnaja inicyjatyva ad Nieom — saudaŭskaha prajekta razumnaha horada — amierykanskaj chimičnaj kampanii Air Products & Chemicals Inc. i saudaŭskaj kampanii ACWA Power inviestuje $5 miljardaŭ u budaŭnictva najvialikšaha zavoda ŭ śviecie pa vytvorčaści vadarodu. A jašče $2 miljardy buduć vyłučanyja na infrastrukturu rynku, u pieršuju čarhu ŭ raspracoŭku paliva dla aŭtamabilaŭ i hramadskich aŭtobusaŭ.

Zhodna z płanami Nieom, z 2025 hoda na zavodzie budzie štodzień vyrablacca 650 ton vadarodu. Hety prajekt źjaŭlajecca praciaham realizacyi ambicyjnaha płana Saudaŭskaj Aravii pa prystasavańni da budučaha śvietu biez nafty i pryrodnaha hazu, Nieom maje pieratvarycca ŭ hłabalny centr technałohij i ekałahičnaj enierhietyki.

Adna z hałoŭnych pieravah razumnaha horada Nieom — jaho raźmiaščeńnie ŭzdoŭž Čyrvonaha mora, što spryjaje raźvićciu i soniečnaj, i vietravoj enierhietyki. Mienavita tamu Nieom staŭ pieršym, chto zajaviŭ pra inviestycyi ŭ vytvorčaść vadarodu takoha pamieru.

Čytajcie taksama:
Vietraelektrastancyi buduć paralelna pradukavać vadarodnaje paliva? Usio da taho idzie

Kamientary

Ciapier čytajuć

Sotni rubloŭ, kab efiektna daviedacca poł budučaha dziciaci: biełarusy robiać usio bolš maštabnyja hiendar-paci3

Sotni rubloŭ, kab efiektna daviedacca poł budučaha dziciaci: biełarusy robiać usio bolš maštabnyja hiendar-paci

Usie naviny →
Usie naviny

Pahladzicie, jak upryhožać Kastryčnickuju płošču da 9 maja FOTA24

U Kitai prajšoŭ paŭmarafon z udziełam robataŭ i ludziej. U ludziej atrymałasia lepš

Znakamituju kryvuju carkvu ŭ Kažan-Haradku ramantujuć sajdynham i šłakabłokami FOTY9

Vielikodnaje pieramirje skončyłasia, Rasija znoŭ zapuskaje bieśpiłotniki i rakiety

Tramp: Spadziajusia, Rasija i Ukraina dasiahnuć pahadnieńnia na hetym tydni5

Hałoŭčanka parazvažaŭ, čamu biełarusy ličać ceny ŭ dalarach, a rasiejcy — nie13

Zialenski prapanuje Rasii padoŭžyć zabaronu na dalnabojnyja ŭdary na 30 dzion

Italjaniec pierajechaŭ u biełaruskuju viosku i pačaŭ piačy sapraŭdnuju picu na drovach7

Bramnika «Dynama», jakomu kidaŭ šajby Łukašenka, nie puścili na lod «praz parušeńnie režymu»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Sotni rubloŭ, kab efiektna daviedacca poł budučaha dziciaci: biełarusy robiać usio bolš maštabnyja hiendar-paci3

Sotni rubloŭ, kab efiektna daviedacca poł budučaha dziciaci: biełarusy robiać usio bolš maštabnyja hiendar-paci

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić