Navuka i technałohii

U Saudaŭskaj Aravii pabudujuć najvialikšy zavod u śviecie pa vytvorčaści vadarodu

U Saudaŭskaj Aravii płanujuć pabudavać najvialikšy vadarodny zavod u śviecie. Raspracoŭščyki prajekta spadziajucca, što popyt na vadarodnaje paliva zrobić zavod prybytkovym.

Rendar z Depositphotos.com

Popyt na «zialony» vadarod raście va ŭsim śviecie. U adroźnieńnie ad nafty i pryrodnaha hazu, vadarod nie vyłučaje dvuchvokisu vuhlarodu i škodnyja rečyvy pry spalvańni. Jaho praściej zachoŭvać, čym elektryčnaść, jakuju vypracoŭvajuć vietravyja turbiny i soniečnyja elektrastancyi, i da taho ž vadarod možna transpartavać praz trubapravody. Vadarod asabliva pryvablivy dla vytvorčaści ekałahičnaha paliva.

Bolšuju častku vadarodu, jaki vykarystoŭvajecca siońnia ŭ kamiercyjnych metach, atrymlivajuć šlacham rasščapleńnia malekuł vuhlevadarodu, u vyniku čaho vyłučajucca parnikovyja hazy. «Zialony» vadarod, u svaju čarhu, atrymlivajuć šlacham elektrolizu: elektryčnaść vykarystoŭvajecca dla atrymańnia atamaŭ vadarodu z malekuł vady.

Adnak vytvorčaść vadarodu pakul što abychodzicca zadoraha. Maštabnyja prajekty akupiacca tolki tady, kali źjavicca šyroki rynak dla vadarodu, jakoha pakul niama, piša The Wall Street Journal.

Tym nie mienš, sumiesnaja inicyjatyva ad Nieom — saudaŭskaha prajekta razumnaha horada — amierykanskaj chimičnaj kampanii Air Products & Chemicals Inc. i saudaŭskaj kampanii ACWA Power inviestuje $5 miljardaŭ u budaŭnictva najvialikšaha zavoda ŭ śviecie pa vytvorčaści vadarodu. A jašče $2 miljardy buduć vyłučanyja na infrastrukturu rynku, u pieršuju čarhu ŭ raspracoŭku paliva dla aŭtamabilaŭ i hramadskich aŭtobusaŭ.

Zhodna z płanami Nieom, z 2025 hoda na zavodzie budzie štodzień vyrablacca 650 ton vadarodu. Hety prajekt źjaŭlajecca praciaham realizacyi ambicyjnaha płana Saudaŭskaj Aravii pa prystasavańni da budučaha śvietu biez nafty i pryrodnaha hazu, Nieom maje pieratvarycca ŭ hłabalny centr technałohij i ekałahičnaj enierhietyki.

Adna z hałoŭnych pieravah razumnaha horada Nieom — jaho raźmiaščeńnie ŭzdoŭž Čyrvonaha mora, što spryjaje raźvićciu i soniečnaj, i vietravoj enierhietyki. Mienavita tamu Nieom staŭ pieršym, chto zajaviŭ pra inviestycyi ŭ vytvorčaść vadarodu takoha pamieru.

Čytajcie taksama:
Vietraelektrastancyi buduć paralelna pradukavać vadarodnaje paliva? Usio da taho idzie

Kamientary

Ciapier čytajuć

26‑hadovaha supracoŭnika elitnaha padraździaleńnia mytni asudzili na 16 hadoŭ pa nabory palitartykułaŭ. Siarod ich i «zdrada dziaržavie»7

26‑hadovaha supracoŭnika elitnaha padraździaleńnia mytni asudzili na 16 hadoŭ pa nabory palitartykułaŭ. Siarod ich i «zdrada dziaržavie»

Usie naviny →
Usie naviny

Urad Miełoni pabiŭ rekord znachodžańnia va ŭładzie ŭ paślavajennaj Italii2

U Hrodnie kiraŭnica školnaj apiakunskaj rady zabrała sabie bolš za 3600 rubloŭ unioskaŭ1

Pieršaja zamiežnaja avijakampanija spyniła paloty ŭ Rasiju paśla papiaredžańnia Zialenskaha pra niebiaśpieku ŭ niebie

Maci paskardziłasia na traŭmy 5‑hadovaha syna ŭ psichijatryčnaj balnicy Homiela. Što adkazali daktary4

«Hetaja chimičnaja ataka ledź nie zahubiła». U Homieli masava skardzilisia na smurod u centry horada

25‑hadovaha kaardynatara IT-prajektaŭ pa viartańni z Polščy asudzili za «sadziejničańnie ekstremizmu»9

U Babrujsku mužčyna ź invalidnaściu pa zroku vypadkova vypiŭ rastvaralnik1

Na praśpiekcie Niezaležnaści ŭ stalicy dvoje 17‑hadovych padletkaŭ na matacykle ŭrezalisia ŭ aŭtamabil2

«Nie marnujcie čas». Kampanija prajechała 22 kiłamietry ŭ restaran pad Hrodnam, zapłaciła za ŭvachod u jaho, ale zastałasia hałodnaj6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

26‑hadovaha supracoŭnika elitnaha padraździaleńnia mytni asudzili na 16 hadoŭ pa nabory palitartykułaŭ. Siarod ich i «zdrada dziaržavie»7

26‑hadovaha supracoŭnika elitnaha padraździaleńnia mytni asudzili na 16 hadoŭ pa nabory palitartykułaŭ. Siarod ich i «zdrada dziaržavie»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić