Usiaho patrochu

Ci treba abaviazkova myć novaje adzieńnie z kramy? Tłumačym

Novaje adzieńnie ŭ mahazinie vyhladaje čystym i hatovym dla našeńnia. Ale ci sapraŭdy heta tak? Ci patrebna myć kuplenaje adzieńnie pierad tym, jak u pieršy raz jaho nadzieć?

Fota: pixabay.com

Ekśpierty kažuć, što kali vy viartajeciesia z kramy z novym adzieńniem, jaho abaviazkova treba adpravić u pralnuju mašynu, bo ŭ inšym vypadku vy možacie naškodzić ułasnamu zdaroŭju.

Navat kali samo adzieńnie vyhladaje čystym, jano moža źmiaščać škodnyja taksiny.

Bolšaść fabryk pa vytvorčaści adzieńnia znachodzicca ŭ pramysłovych rajonach, dzie šmat mašyn i vialikaja kancentracyja ludziej i vytvorčych mahutnaściaŭ, piša HuffPost.

U takich miescach zvyčajna davoli drennaja jakaść pavietra. Zabrudžvalnyja rečyvy traplajuć u pamiaškańnie, cyrkulujuć pa fabrycy i asiadajuć na tkaninie.

I navat kali pavietra na fabrycy čystaje, na adzieńni mohuć zastavacca chimikaty, što vykarystoŭvalisia padčas vytvorčaha pracesu.

Siarod samych niebiaśpiečnych — śviniec, jaki ŭvachodzić u mnohija farbavalniki, farmaldehid — viadomy kancerahien, i pierftorvuhlevadarodnyja złučeńni — jany ŭvachodziać u skład vodaadpornaj prapitki. Ekśpiertaŭ taksama niepakojać charaktarystyki farbavalnikaŭ azafarbaŭ — škodnyja rečyvy, što ŭvachodziać u ich skład, lohka pranikajuć praz skuru i mohuć spryjać kantaktnamu dermatytu. Dadadzim, što azafarby majuć kancerahiennyja ŭłaścivaści.

Jašče adzin niebiaśpiečny farbavalnik — chinalin, jakoha asabliva šmat u adzieńni z paliestru. Chinalin nie tolki spryjaje raźvićciu kantaktnaha dermatytu, ale i moža być źviazany z uźniknieńniem raku.

Ad taksinaŭ u adzieńni najbolš buduć ciarpieć ludzi z ekziemaj abo z uraźlivaj skuraj.

Siarod usich prablem, jakija mohuć vyklikać hetyja rečyvy, na pieršym miescy staić kantaktny dermatyt. Jon prajaŭlajecca pierš za ŭsio praz čyrvony syp, jaki śviarbić, a taksama praź źmienu koleru skury na niekatorych učastkach cieła. Heta padpachi, pachvina, zona hrudziej ci talija.

Jość niekalki łajfchakaŭ nakont taho, jak najbolš pravilna myć novaje adzieńnie.

Lepiej za ŭsio vyviernuć takoje adzieńnie pierad tym, jak kłaści jaho ŭ pralnuju mašynu, a taksama myć jaho ŭ chałodnaj vadzie, kab zachavać koler.

Kali vy majecie sušyłku dla adzieńnia, to vykarystujcie jaje — tak vy pazbaviciesia ad jašče bolšaj kolkaści taksinaŭ.

Padšyvanyja kurtki na viasnu-2022: što prapanujuć dyzajniery

«Śvitary raskupili za dzień». Biełaruskaja dyzajnierka raskazała pra biznes u Vilni i ŭkrainskuju kalekcyju

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Usie prymiežnyja parkoŭki zabityja furami ź litoŭskimi numarami». Łukašenka ŭvioŭ dadatkovyja abmiežavańni dla litoŭskich pieravozčykaŭ2

«Usie prymiežnyja parkoŭki zabityja furami ź litoŭskimi numarami». Łukašenka ŭvioŭ dadatkovyja abmiežavańni dla litoŭskich pieravozčykaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Kanduktarka aŭtobusa raskazała, jak praviaraje, što pierad joj školnik5

Na paliva — 700 rubloŭ na miesiac. Minčanka haniaje na jarkim «Barbi-fordzie»10

Słavakija ŭvodzić limit chutkaści na tratuarach. Piešachody ŭ šoku10

Rejtynh krain dla žyćcia na piensii2

Vialiki numar u hateli kala akijana ŭ elitnym rajonie Rya-de-Žanejra. Jak žyvie Karpušonak, jakaja nie daje pra siabie zabyć12

Što viadoma pra raman śpiavački Keci Pery i byłoha premjera Kanady Džaścina Trudo6

U Adesie zdaryŭsia skandał z-za repieraŭ ź Biełarusi15

«I znoŭ kulhavy dyjabietyk z pastajannaj zadyškaj vyžylvajecca dy pniecca pakazać, što jon nie tolki hihant dumki»20

Rybak, jaki šukaŭ čarviakoŭ, vypadkova znajšoŭ adzin z najbujniejšych srebnych skarbaŭ Siaredniaviečča1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Usie prymiežnyja parkoŭki zabityja furami ź litoŭskimi numarami». Łukašenka ŭvioŭ dadatkovyja abmiežavańni dla litoŭskich pieravozčykaŭ2

«Usie prymiežnyja parkoŭki zabityja furami ź litoŭskimi numarami». Łukašenka ŭvioŭ dadatkovyja abmiežavańni dla litoŭskich pieravozčykaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić