Kachańnie i seks1111

Analiz DNK dazvoliŭ zazirnuć u intymnaje žyćcio nieandertalcaŭ

Dziasiatki tysiač hadoŭ tamu pamiž prodkami sučasnych ludziej i nieandertalcami ŭźnikali suviazi, vynikam jakich stali sumiesnyja naščadki. Siońnia hienietyki miarkujuć, što hetyja adnosiny mahli być nie vypadkovymi, a padparadkoŭvacca vyraznaj madeli vybaru partnioraŭ. Z padrabiaznaściami znajomić The New York Times.

Ilustracyjny malunak, stvorany z dapamohaj štučnaha intelektu

Frahmienty DNK nieandertalcaŭ upieršyniu vyłučyli z vykapniaŭ u 1990‑ch hadach, i z taho času hienietyka dapamahła dakładniej adnavić ahulnuju historyju dvuch vidaŭ.

I nieandertalcy, i sučasny čałaviek (Homo sapiens) pachodziać ad papulacyi ŭ Afrycy kala miljona hadoŭ tamu; prykładna 600 tysiač hadoŭ tamu ich šlachi razyšlisia, i nieandertalcy raśsialilisia pa Jeŭropie i Zachodniaj Azii, dzie žyli da kala 40 tysiač hadoŭ tamu. Kala 250 tysiač hadoŭ tamu adna z rańnich hrup ludziej razumnych pakinuła Afryku i ŭstupiła ŭ suviazi ź nieandertalcami.

Naščadki hetaj chvali razyšlisia pa śviecie, zachavaŭšy ŭ svaim hienomie da niekalkich pracentaŭ nieandertalskaj spadčyny. Siońnia jana prysutničaje ŭ ludziej z pachodžańniem pa-za Afrykaj. Ź ciaham pakaleńniaŭ hetyja hieny zdrabnieli da malusieńkich frahmientaŭ, jakija adroźnivajucca ŭ roznych asob. Častka hetych frahmientaŭ z časam źnikła, vierahodna, tamu, što nie davała pieravah abo była škodnaj i tamu nie zamacavałasia ŭ papulacyi.

Asablivuju ŭvahu navukoŭcaŭ pryciahnuła Ch-chramasoma — adna ź dźviuch pałavych chramasom: u sučasnych ludziej u joj nieandertalskich frahmientaŭ značna mienš, čym u inšych častkach hienomu. Heta vyhladała niezvyčajna i patrabavała tłumačeńnia.

Kab zrazumieć mahčymuju pryčynu, daśledčyki z Univiersiteta Piensilvanii (ZŠA) źviarnulisia da hienomu samich nieandertalcaŭ. Ch-chramasoma pieradajecca asablivym čynam: maci zaŭsiody pieradaje dziciaci X, a baćka — albo X, albo Y.

Navukoŭcy mierkavali, što kali hieny čałavieka razumnaha na hetaj chramasomie byli škodnymi dla hibrydnych dziaciej, to jany pavinny byli źnikać z papulacyi nieandertalcaŭ. Adnak atrymałasia naadvarot: nieandertalskaja X-chramasoma ŭtrymlivała niepraparcyjna vialikuju dolu frahmientaŭ DNK čałavieka razumnaha ŭ paraŭnańni ź inšymi chramasomami.

Teoryja seksualnaj ciahi

Kab znajści pryčynu hetaj hienietyčnaj anamalii, aŭtary daśledavańnia, vyniki jakoha apublikavany ŭ časopisie Science, prapanavali hipotezu pra mocnuju vybiralnaść pry pošuku partniora.

Na ich dumku, heta najbolš vierahodnaje tłumačeńnie: nieandertalskija mužčyny mahli addavać pieravahu žančynam źmiešanaha pachodžańnia — naprykład, dočkam abo ŭnučkam ad raniejšych źmiešanych suviaziaŭ. Mienavita praz takich žančyn Ch-chramasomy čałavieka razumnaha mahli pastupova zamacoŭvacca ŭ papulacyi nieandertalcaŭ.

U toj ža čas u supolnaściach našych prodkaŭ, jakija vyjšli z Afryki, situacyja była padobnaj, ale z adnym važnym hienietyčnym niuansam.

Žančyny Homo sapiens, vierahodna, taksama ličyli nieandertalcaŭ pryvabnymi i stvarali ź imi pary. Adnak tut u spravu ŭmiašałasia bijałohija spadčynnaści. Sprava ŭ tym, što baćka moža pieradać svaju X-chramasomu tolki dačce, ale nikoli — synu (syny atrymlivajuć ad baćki Y-chramasomu).

Heta značyć, što kali ŭ pary «žančyna-čałaviek + mužčyna-nieandertalec» naradžaŭsia chłopčyk, łancužok pieradačy nieandertalskaj X-chramasomy adrazu ž abryvaŭsia. Z-za hetaj asablivaści, navat pry najaŭnaści ŭzajemnaj ciahi, nieandertalskaja DNK u ludziej pastupova «vymyvałasia» i źnikała z papulacyi, u toj čas jak u nieandertalcaŭ dola Ch-chramasom čałavieka razumnaha mahła pastupova pavialičvacca.

Daśledčyki padkreślivajuć, što dla ŭźniknieńnia takoj vyraznaj hienietyčnaj karciny patrebna ŭstojlivaja madel pavodzinaŭ, a nie vypadkovyja kantakty.

Adnak častka navukoŭcaŭ zaklikaje da aściarožnaści: nazirany efiekt moža častkova tłumačycca asablivaściami mietadaŭ analizu i patrabuje dadatkovaj pravierki.

Akramia taho, materyjalnych śviedčańniaŭ z takoha dalokaha času vielmi mała, i pakul nie isnuje vyraznaha «kulturnaha śledu» źmiešanych supolnaściaŭ. Novyja znachodki ŭ budučyni — škilety, pryłady pracy abo ŭzory staražytnaj DNK — mohuć istotna ŭdakładnić abo navat źmianić ciapierašnija interpretacyi.

Kamientary11

  • pchach
    01.03.2026
    Namaście, ty naślednik nieandiertalciev vaŝiet
  • Žvir
    01.03.2026
    Da majho ciescia padobny. Amal što adno ū adno, chiba barada krychu bolš intensiūnaja, dy brovy jašče, a patly tyja samyja.
    Byvala stryh jaho, dyk trymier "zadychaūsia", davodzilasia kolki razoū spyniacca, kab astyvaū.

    A ūvohulie, jak vy ličycie, nachalieru byla ūsia hetaja cyvilizavanasc z jaje techničnym prahresam ?
    Niachaj by i žyli liudzi, jak i 70 tys hadoū tamu, ničoha čalaviectva nie nabyla z tym prahresam, chiba tolki Ziamliu zasrali...
  • Paleozmahar
    01.03.2026
    A nieandiertalcy znali biełaruskuju movu? Možiet oni ruskamircami byli?

Ciapier čytajuć

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča12

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu małako ŭ pakietach nie skisaje, a stanovicca horkim?1

Tramp zajaviŭ, što Miesiac naležyć ZŠA23

Zialenski raskazaŭ pra pieramovy z pasłancami Trampa1

Na miescy palealityčnaj stajanki ŭ vioscy Juravičy praviali fiestyval pra mamantaŭ i pieršabytnych ludziej. Historyki aceńvajuć jaho skieptyčna5

U «Lebiadzinaj pieśni Fiodara Ozierava» kino zahavaryła toj movaj, jakoj havorać realnyja, a nie knižnyja biełarusy18

«Alternatyva dla Hiermanii» pieramahaje na vybarach u Saksonii-Anchalt72

«Niaŭžo škada hetuju sałatu?» Deputat Vadzim Baravik skazaŭ, chto pavinien płacić na spatkańni16

Uitkaf i Kušnier acanili sustreču ŭ Kijevie. Zialenski padaryŭ im futbołki z nadpisam «Kijivśkij riežim»6

Biełarusy adkryli ŭ Buenas-Ajresie kafe, dzie ceły dzień padajuć draniki9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča12

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić