Ekanomika

Sioleta ŭ Jeŭrasajuzie pabityja rekordy vykarystańnia enierhii vietru i sonca

Vajna va Ukrainie paskoryła admovu ad rasijskaha hazu, raspaviadaje The Verge. Samy vialiki ryvok u vykarystańni nievyčerpnaj enierhii zrabili Ispanija i Polšča.

Fota: Vecteezy

Paśla pačatku vajny va Ukrainie prykładna čverć elektraenierhii ŭ Jeŭrasajuzie dajuć vietravyja i soniečnyja elektrastancyi, pakazvaje novy dakład. Heta rekordnaja kolkaść, i ŭzrastańnie častki hetych vidaŭ enierhii dazvoliła ES zekanomić 11 miljardaŭ jeŭra na hazavych vydatkach.

Z 27 krain Jeŭrasajuza 19 krain pabili ŭłasnyja rekordy pa vytvorčaści soniečnaj i vietravoj elektraenierhii. Polšča, jakaja histaryčna ŭ značnaj stupieni zaležała ad vuhalu, pakazała najbolšy rost vytvorčaści nievyčarpalnaj enierhii — ažno na 48,5%. Ispanija taksama ŭznačaliła hrupu z najbolšym rostam absalutnaj vypracoŭki, pavialičyŭšy jaje na 35%. Usia hetaja dadatkovaja enierhija taksama dapamahła kampiensavać surjoznaje padzieńnie vytvorčaści hidraelektraenierhii ŭ Jeŭrasajuzie ŭ vyniku zasuchi.

Jeŭropa ŭsio jašče znachodzicca ŭ samym razhary šmathadovaha enierhietyčnaha kryzisu. Uvarvańnie Pucina va Ukrainu zrabiła zaležnaść ES ad rasijskaha hazu jašče bolš vidavočnaj i balučaj. Da sioletniaha kanfliktu kala 45% impartavanaha hazu ŭ Jeŭropu pastupała z Rasii.

Jeŭrasajuz daŭno buduje płany pa pierachodzie na bolš čystyja krynicy enierhii, kab abmiežavać nastupstvy źmieny klimatu. U hetym hodzie Jeŭrapiejskaja kamisija prapanavała płan pa spynieńni vykarystańnia vykapniovaha paliva z Rasii «zadoŭha da 2030 hoda» i pavieličeńni doli adnaŭlalnych krynic u ahulnym bałansie enierhii da 45%.

Ale da dasiahnieńnia luboj z hetych metaŭ jašče doŭhi šlach. Kali ŭ pieryjad z sakavika pa vierasień hetaha hoda viecier i sonca davali kala čverci elektraenierhii ŭ ES, haz usio jašče zabiaśpiečvaŭ kala piataj častki spažyvańnia.

Enierhietyčny kryzis taksama padšturchnuŭ niekatoryja krainy pierahledzieć svaje płany pa jadziernaj enierhietycy. Hiermanija, jakaja pavinna była zakryć niekalki apošnich atamnych elektrastancyj da kanca hetaha hoda, ciapier zajaŭlaje, što zachavaje pracu stancyj da siaredziny krasavika nastupnaha hoda.

Vajna — nie adzinaja pryčyna dla pierachodu da zialonaj enierhietyki. Krainy taksama rychtujucca da kanfierencyi AAN pa klimacie ŭ listapadzie, dzie jany majuć prademanstravać vykanańnie abaviazacielstvaŭ, uziatych u Paryžskim pahadnieńni 2015 hoda. U hetym dziesiacihodździ śviet pavinien skaračać svaje vykidy na 7,6% kožny hod, kab dasiahnuć met Paryžskaha pahadnieńnia. A heta praduhledžvaje vypracoŭku našmat bolšaj kolkaści soniečnaj i vietravoj enierhii ŭ Jeŭropie i va ŭsim śviecie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Z Łondana Mielnikava vylecieła na Šry-Łanku, u jaje byŭ kachanak spartovaha vyhladu ź Biełarusi49

Z Łondana Mielnikava vylecieła na Šry-Łanku, u jaje byŭ kachanak spartovaha vyhladu ź Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Tur nie budzie nasić hieorhijeŭskuju stužku, ale pryčyna nie taja, što vy padumali15

Cimanoŭskaja abvinavaciła byłoha muža ŭ supracy z KDB25

Eks-ideołaha pryznačyli kiraŭnikom Biełhidramieta7

Fota momantu zamachu na Trampa atrymała Pulitceraŭskuju premiju1

«Byŭ upeŭnieny, što ja niedatykalnaja asoba dla rasijan». Pieršaje intervju Jurasia Ziankoviča na svabodzie50

Vybuch 4 maja ŭ Maskvie adbyŭsia ŭ kvatery elektryka z pucinskaj rezidencyi na Vałdai5

Suprać 78-hadovaj Niny Bahinskaj zaviali kryminalnuju spravu17

Nad Sikstynskaj kapełaj pastavili komin1

Kadyraŭ rychtuje pieradaču ŭłady6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z Łondana Mielnikava vylecieła na Šry-Łanku, u jaje byŭ kachanak spartovaha vyhladu ź Biełarusi49

Z Łondana Mielnikava vylecieła na Šry-Łanku, u jaje byŭ kachanak spartovaha vyhladu ź Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić