Zdaroŭje55

Čamu virusy hulajuć zimoj? Vučonyja narešcie zrazumieli. Heta dazvoliła pa-novamu pahladzieć na maski

Jak tolki chaładaje, vakoł źjaŭlajecca ŭsio bolš prastudžanych ludziej. Ale ž mikroby atačajuć nas kruhły hod, čamu ž my robimsia ich achviarami tolki ŭzimku? Zdajecca, u vučonych narešcie źjaviŭsia adkaz.

Fota: AP Photo / Ng Han Guan

Pracu, što vyjšła na hetym tydni ŭ vydańni Journal of Allergy and Clinical Immunology, daśledčyki nazyvajuć navukovym praryvam. Pavodle jaje, chałodnaje pavietra samo pa sabie škodzić sistemie imunnaha adkazu na ślizistaj nosa, piša CNN.

Kali źnizić tempieraturu ŭnutry nosa ŭsiaho na 5 hradusaŭ, heta, zhodna z vysnovami navukoŭcaŭ, źniščyć amal pałovu z tych miljardaŭ kletak u nozdrach, što dapamahajuć zmahacca z bakteryjami i virusami. Takim čynam vy atrymajecie pavyšanuju imaviernaść zachvareć na virusnuju infiekcyju.

Asnoŭnymi aŭtarami pracy byli rynołah Biendžamin Blejer, supracoŭnik Masačusietskaj balnicy voka i vucha i prafiesar Harvardskaj miedycynskaj škoły, i Mansur Amidžy — kiraŭnik fakulteta farmaceŭtyki ŭ Paŭnočna-Uschodnim univiersitecie ŭ Bostanie. Kab razabracca ŭ sutnaści pradmieta, im daviałosia ledźvie nie stać sapraŭdnymi miedycynskimi detektyvami.

Kamanda vyśvietliła, što, kali virus ci bakteryja traplajuć u nos, ich śpiarša vyjaŭlajuć kletki ślizistaj piaredniaj častki nosa, jakija adrazu ž pačynajuć vydzialać miljardy tak zvanych pazakletačnych viezikuł. Blejer nazyvaje ich mini-viersijami kletak, śpiecyjalna stvoranych dla taho, kab źniščać virusy.

Zhodna z pracaj navukoŭcaŭ, kali imunnyja kletki ŭ nosie traplajuć pad ataku virusaŭ ci bakteryj, vytvorčaść pazakletačnych viezikuł pavyšajecca na 160%. Vučonyja taksama vyśvietlili, što na pavierchni hetych mini-viersij kletak jość našmat bolš receptaraŭ, čym na zvyčajnych kletkach, što palapšaje ich zdolnaść «pahłynać» virusnyja čaścinki.

Što ž adbyvajecca z usim hetym bahaćciem, kali na vulicy chaładaje? Kab vyśvietlić heta, Blejer i jaho kamanda pratrymali ŭdzielnikaŭ daśledavańnia 15 chvilin pry tempieratury 4,4 hradusa Celsija i potym daśledavali ŭmovy ŭnutry ich nozdraŭ. Akazałasia, što, kali ludzi znachodziacca va ŭmovach choładu, tempieratura ŭ ich nosie moža źnizicca na 5 hradusaŭ, i hetaha dastatkova, kab vybić z baraćby z bakteryjami prykładna 42% pazakletačnych viezikuł. Razam z hetym pahoršaje i jakaść samich viezikuł: naprykład, kolkaść receptaraŭ na ich moža źnizicca da 70%. Usio heta prykładna ŭ dva razy pamianšaje vašu zdolnaść abaraniać siabie ad virusaŭ.

Takoje daśledavańnie pakazvaje, čym karysnaje našeńnie masak uzimku: jany nie tolki abaraniajuć ad udychańnia virusaŭ, ale i dapamahajuć padtrymlivać u nosie vyšejšuju tempieraturu.

Čytajcie taksama:

«Spadziajusia, piataha razu nie budzie». Biełarusy, jakija chvareli na kavid try i bolš razy, raskazvajuć, jak heta

8 prykmiet, što vaš chrap moža być niebiaśpiečny

Niekalki prostych pravił — i vy nie budziecie chvareć zimoj

Kamientary5

  • ptnn
    10.12.2022
    Daśledvańnie vybitnaje. Ale, jakaja tempieratura ličycca najbolš spryjalnaja dla nosa? +10S, +15S, +20S, ci +30S - jakaja?
  • Aniołak
    10.12.2022
    Čaho ni nadaśleduješ, kab pierakanać ludziej nasić maski...
  • Jan
    10.12.2022
    Aniołak, durniaŭ nie maje sensu pierakonvać. 2020 hod heta dobra pakazaŭ - nasili by maski - nie było b stolki pamierłyŭ. A nasili by jašče j padčas mitynhaŭ - mo i zaraz było by mieniej spraŭ.

Ciapier čytajuć

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Chto taki Viarchoŭny lidar Irana ajatała Ali Chamieniei i nakolki ŭpłyvovaja jaho siamja2

Biełaruski eks-ministr pryros aktyvam u Polščy, ale nie zabyvaje pra Rasiju3

Pad Danieckam rasijski vajskoviec złaviŭ žonku z paluboŭnikam, vyviez jaho ŭ pole i rasstralaŭ z aŭtamata7

Iłan Mask apublikavaŭ vyniki analizaŭ mačy na narkotyki5

Rasijanin vyskačyŭ u Litvie ź ciahnika padčas ruchu, jaho šukaje palicyja1

Jak adroźnić časovaje vypadzieńnie vałasoŭ ad abłysieńnia? Tłumačyć trychołah

Śviatłana Aleksijevič raskazała, jakuju knihu vypuścić nastupnaj. Jana nie pra kachańnie, jak płanavałasia raniej23

Łukašenka raskazaŭ, što karova pavinna stajać u pałacy i kožnamu nieabchodna «choć pa dźvie barazionki» bulby pasadzić20

U Kijevie ŭžo kala 100 paciarpiełych padčas načnoha ŭdaru1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

U Minsku pachavali jak achviar nacyzmu 75 čałaviek, pareštki jakich znajšli kala byłoj dačy Canavy. Ale bolš padobna, što heta achviary savietaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić