Jaŭhien Liviant: U starejšych kłasach nieabchodna dać prava vybirać pradmiety dla dalejšaha vyvučeńnia
Školnaja prahrama biełaruskaj sistemy adukacyi vielmi nasyčanaja i miescami «navat zališniaja». Takoje mierkavańnie vykazaŭ piedahoh, repietytar i suzasnavalnik adukacyjnaha centra «100 bałaŭ» Jaŭhien Liviant, vystupajučy ŭ efiry vydańnia «Smartpres».

Pavodle słoŭ piedahoha, kab hetuju prahramu vyvučyć za abmiežavanuju kolkaść času, vučniam davodzicca vykonvać abjomnaje chatniaje zadańnie. Kali paraŭnać prahramy biełaruskich škoł i, da prykładu, finskich, to vyśvietlicca, što tamtejšyja dzieci amal nie traciać čas na «damašku».
Adnak na pytańnie, ci treba ŭnosić u biełaruskuju sistemu adukacyi niejkija elemienty ź sistem inšych krain,
Liviant adkazaŭ, što ciapier nie treba prymać rašeńni, jakija tyčacca ŭsich pahałoŭna, — lubaja reforma pavinna być pradumanaja i praličanaja ŭ časie.
Pry hetym piedahoh ličyć, što i padhaniać usich pad adzin kapył nie varta:
«Prytrymlivajusia dumki, što ŭ sistemie adukacyi pavinna być raznastajnaść, kab čałaviek moh vybirać, što jon budzie vyvučać i zdavać».
Liviant ličyć, što samym hałoŭnym u adukacyi pavinny być varyjatyŭnaść, sumlennaść i adpaviednaść zdarovamu sensu.
«U matyvavanych vučniaŭ nielha adbivać žadańnie vučycca, ale i prymušać vučycca tych, kamu heta nie cikava, nie treba», — padkreśliŭ jon.
Piedahoh prytrymlivajecca dumki, što ŭ starejšych kłasach było b pravilnym dzialić vučniaŭ na kłasy pa profilach.
«Apošnija dva-try hady školnikam treba davać prava vybirać pradmiety, jak minimum dla taho, kab chacia b paźbiehnuć chłuśni ŭ acenkach. Voś nie choča vučań vyvučać tryhanamietryju, jakaja jość u prahramie, a siadzić, mučycca. I nielha pastavić jamu pa hetym pradmiecie nul, tamu nastaŭniki prosta niejkija acenki malujuć. U hety ž čas vučań, jakomu važnyja tryhanamietryja i łaharyfmy, dehraduje, vymušany vučycca pa bazavaj prahramie», — pryvioŭ prykład piedahoh.
Pry hetym, upeŭnieny jon, pierš čym iści jakim-niebudź šlacham, treba vyvučyć i acanić školnyja prahramy i vopyt inšych krain, chacia b hieahrafična blizkich da Biełarusi. Dla nahladnaści razychodžańniaŭ u školnaj adukacyi roznych krain jon pryvioŭ daśledavańnie matematyčnaha fakulteta Maskoŭskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta.
«Vykładčyki ŭziali dziaržaŭnyja ekzamieny Rasii, Biełarusi, Ukrainy, Paŭdniovaj Karei i Kitaja, rašali zadačy ŭ pramym efiry i paraŭnoŭvali ich składanaść. Biełaruski ekzamien akazaŭsia samy prosty, ukrainski — bolš składany, rasijski — jašče bolš składany. A kali vykładčyki raźbirali kitajskija i paŭdniovakarejskija ekzamieny pa matematycy, zadańni niekatorych ź ich ja nie toje što rašyć nie moh, ja nie razumieŭ navat sami zadańni», — zaviaršyŭ Liviant.
Čytajcie taksama:
Možna zrabić pamyłki ŭ 6 zadańniach z 14 i ŭsio roŭna atrymać 10 bałaŭ. Jaŭhien Liviant krytykuje škału adznak na centralizavanym ekzamienie
«Teatr absurdu». Viadomy repietytar vykazaŭsia pra školnuju formu
Jaŭhien Liviant: Ustupnaja kampanija pravalenaja, panabirali «troječnikaŭ»
-
Statkievič zmadelavaŭ padziei, što mohuć razharnucca ŭ Biełarusi ŭvosień
-
Litoŭski błohier paskardziŭsia, što «Naša Niva» niapravilna pierakazała jaho dyjałoh sa Sparyšam. Kamisija pa etycy stała na bok «NN»
-
Statkievič: U 1917 hodzie pryncyp «Vojna do pobiednoho kanca» ŭžo pryvioŭ Rasiju da nacyjanalnaj katastrofy
Ciapier čytajuć
U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra
U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra
«Pastavili pałatki, raźviali vohniščy». MUS paćvierdziła zatrymańnie 350 čałaviek pad Rasonami. Znajšli i arhumient: «Mnohija ŭ hołym vyhladzie pierad małaletnimi»
«Pastavili pałatki, raźviali vohniščy». MUS paćvierdziła zatrymańnie 350 čałaviek pad Rasonami. Znajšli i arhumient: «Mnohija ŭ hołym vyhladzie pierad małaletnimi»
«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy
«Što, hrochnuć dziaciej Cichanoŭskaj, kab źviarnuli ŭvahu na maju prablemu?» Jak tupy kamientar aktyvista Dzianisa Daškieviča stvaryŭ jamu prablemy ŭ Polščy
«Vykopvała nievialikija jamki, źbirała mutnuju daždžavuju vadu i piła jaje». Piensijanierka, jakaja dva tydni błukała pa lesie, raskazała, jak joj udałosia vyžyć
Kamientary