Zdaroŭje

Ludzi z mocnaj siłaj voli zdolnyja vytrymlivać bolšy fizičny dyskamfort

Daśledčyki fizijałohii sportu z univiersiteta Notynhiem Trent (Vialikabrytanija) vyrašyli prasačyć, jak siła voli, jakuju jašče nazyvajuć samakantrol, upłyvaje na zdolnaść ludziej vytrymlivać kisłarodnaje haładańnie. 

U ramkach daśledavańnia, paviedamlaje Medical Xpress, udzielniki vykonvali zadańni va ŭmovach «dychańnia tym samym pavietram» — pry hetym u pavietry, jakim čałaviek dychaje, pastupova pavialičvajecca ŭtrymańnie vuhlakisłaha hazu i źmianšajecca ŭtrymańnie kisłarodu. Heta mahutny tryhier kisłarodnaha haładańnia, čałaviek adčuvaje niedachop kisłarodu, jamu instynktyŭna chočacca dychać hłybiej.

Za dobraachvotnikami nazirali na praciahu šaści chvilin abo datul, pakul jany nie dasiahali nievynosnaha, pa ich adčuvańni, uzroŭniu dyskamfortu.

Padobna da bolu, kisłarodnaje haładańnie — niedachop kisłarodu — vyklikaje žadańnie zrabić niešta, kab heta spyniłasia.

Adny ludzi vytrymlivali vyprabavańnie daŭžej i lepš, inšyja — karaciej i horš.

Daśledčyki vyjavili, što mužčyny z vysokim uzroŭniem samakantrolu mahli vytrymlivać paŭtornaje dychańnie na praciahu bolš jak piaci chvilin, što amal na chvilinu daŭžej, čym u mužčyn ź nizkim uzroŭniem samakantrolu.

Tyja, u kaho byŭ vysoki ŭzrovień samakantrolu, pieranosili kisłarodnaje haładańnie lepš i prykładali mienšyja razumovyja vysiłki dla vykanańnia zadańnia.

Pamiž udzielnicami-žančynami nie było istotnych adroźnieńniaŭ u praciahłaści, jakuju jany byli zdatnyja vytrymać, ale tyja, u kaho byŭ bolš vysoki ŭzrovień samakantrolu, mieli lepšuju zdolnaść vykanańnia zadańniaŭ va ŭmovach niedachopu pavietra ŭ kancy vyprabavańnia. 

Siła voli, abo samakantrol — heta zdolnaść kantralavać svaje emocyi, dumki i pavodziny, zdolnaść kiravać saboj i pieraadolvać siabie dla dasiahnieńnia metaŭ, takich, jak admova ad kureńnia i ałkaholu abo nieabchodnaść prytrymlivacca dyjety. Jon moža być niaprostaj zadačaj, bo patrabuje ad ludziej admovy ad imhniennych žadańniaŭ i sutyknieńnia ź niepryjemnymi pieražyvańniami, stresam, a časam i bolem. 

Džejms Braŭn, daśledčyk sa Škoły navuki i technałohij univiersiteta Notynhiem Trent, miarkuje, što ludzi z mocnaj siłaj voli «mohuć pakazvać lepšyja vyniki padčas intensiŭnych praktykavańniaŭ, bo jany lepš pieranosiać ahulny dyskamfort».

Pa słovach Džejmsa Braŭna, vyniki praviedzienaha daśledavańnia mohuć dapamahčy rastłumačyć, čamu pacyjenty z chraničnymi zachvorvańniami lohkich nie zaŭsiody adnolkava apisvajuć svaje simptomy, niahledziačy na toje, što jany fizijałahična padobnyja.

Taksama daśledčyk źviarnuŭ uvahu na roźnicu ŭ tym, jak pieranosili daśledavańnie mužčyny i žančyny — ale čamu tak atrymałasia, možna patłumačyć tolki praz vyvučeńnie ŭpłyvu sacyjalnych normaŭ, bijałahičnych i psichałahičnych adroźnieńniaŭ pamiž mužčynami i žančynami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Staŭ viadomy prysud eks-pamočniku Łukašenki Iharu Bryło4

Staŭ viadomy prysud eks-pamočniku Łukašenki Iharu Bryło

Usie naviny →
Usie naviny

Minčanka źniała kanflikt pamiž padletkami, paśla čaho ich vyklikali ŭ milicyju8

Taćcianu z Rečycy asudzili za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»6

U «DNR» zbajodali moščy Alaksandra Nieŭskaha. Ich vieźli na malebien ab pieraadoleńni paliŭnaha kryzisu34

Japonija raźvitvajecca z halštukami2

Biełarusy biez pašpartoŭ va Ukrainie ŭ žniŭni ryzykujuć stać nielehałami — jany nie zmohuć abnavić DNŽ16

Bolš za 100 tysiač narviežcaŭ zładzili firmovaje viesłavańnie prosta ŭ centry Osła

ZŠA znoŭ niekalki hadzin bili pa Iranie1

Spad naradžalnaści moža stymulavać ekanamičny rost3

Ispanija stała pieršym finalistam čempijanatu śvietu. Francyja zrynutaja28

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Staŭ viadomy prysud eks-pamočniku Łukašenki Iharu Bryło4

Staŭ viadomy prysud eks-pamočniku Łukašenki Iharu Bryło

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić