Zdaroŭje

Ludzi z mocnaj siłaj voli zdolnyja vytrymlivać bolšy fizičny dyskamfort

Daśledčyki fizijałohii sportu z univiersiteta Notynhiem Trent (Vialikabrytanija) vyrašyli prasačyć, jak siła voli, jakuju jašče nazyvajuć samakantrol, upłyvaje na zdolnaść ludziej vytrymlivać kisłarodnaje haładańnie. 

U ramkach daśledavańnia, paviedamlaje Medical Xpress, udzielniki vykonvali zadańni va ŭmovach «dychańnia tym samym pavietram» — pry hetym u pavietry, jakim čałaviek dychaje, pastupova pavialičvajecca ŭtrymańnie vuhlakisłaha hazu i źmianšajecca ŭtrymańnie kisłarodu. Heta mahutny tryhier kisłarodnaha haładańnia, čałaviek adčuvaje niedachop kisłarodu, jamu instynktyŭna chočacca dychać hłybiej.

Za dobraachvotnikami nazirali na praciahu šaści chvilin abo datul, pakul jany nie dasiahali nievynosnaha, pa ich adčuvańni, uzroŭniu dyskamfortu.

Padobna da bolu, kisłarodnaje haładańnie — niedachop kisłarodu — vyklikaje žadańnie zrabić niešta, kab heta spyniłasia.

Adny ludzi vytrymlivali vyprabavańnie daŭžej i lepš, inšyja — karaciej i horš.

Daśledčyki vyjavili, što mužčyny z vysokim uzroŭniem samakantrolu mahli vytrymlivać paŭtornaje dychańnie na praciahu bolš jak piaci chvilin, što amal na chvilinu daŭžej, čym u mužčyn ź nizkim uzroŭniem samakantrolu.

Tyja, u kaho byŭ vysoki ŭzrovień samakantrolu, pieranosili kisłarodnaje haładańnie lepš i prykładali mienšyja razumovyja vysiłki dla vykanańnia zadańnia.

Pamiž udzielnicami-žančynami nie było istotnych adroźnieńniaŭ u praciahłaści, jakuju jany byli zdatnyja vytrymać, ale tyja, u kaho byŭ bolš vysoki ŭzrovień samakantrolu, mieli lepšuju zdolnaść vykanańnia zadańniaŭ va ŭmovach niedachopu pavietra ŭ kancy vyprabavańnia. 

Siła voli, abo samakantrol — heta zdolnaść kantralavać svaje emocyi, dumki i pavodziny, zdolnaść kiravać saboj i pieraadolvać siabie dla dasiahnieńnia metaŭ, takich, jak admova ad kureńnia i ałkaholu abo nieabchodnaść prytrymlivacca dyjety. Jon moža być niaprostaj zadačaj, bo patrabuje ad ludziej admovy ad imhniennych žadańniaŭ i sutyknieńnia ź niepryjemnymi pieražyvańniami, stresam, a časam i bolem. 

Džejms Braŭn, daśledčyk sa Škoły navuki i technałohij univiersiteta Notynhiem Trent, miarkuje, što ludzi z mocnaj siłaj voli «mohuć pakazvać lepšyja vyniki padčas intensiŭnych praktykavańniaŭ, bo jany lepš pieranosiać ahulny dyskamfort».

Pa słovach Džejmsa Braŭna, vyniki praviedzienaha daśledavańnia mohuć dapamahčy rastłumačyć, čamu pacyjenty z chraničnymi zachvorvańniami lohkich nie zaŭsiody adnolkava apisvajuć svaje simptomy, niahledziačy na toje, što jany fizijałahična padobnyja.

Taksama daśledčyk źviarnuŭ uvahu na roźnicu ŭ tym, jak pieranosili daśledavańnie mužčyny i žančyny — ale čamu tak atrymałasia, možna patłumačyć tolki praz vyvučeńnie ŭpłyvu sacyjalnych normaŭ, bijałahičnych i psichałahičnych adroźnieńniaŭ pamiž mužčynami i žančynami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina17

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina

Usie naviny →
Usie naviny

Jakim budzie novy histaryčny muziej Biełarusi3

«Erudziravany nie značyć razumny». Znatok «Što? Dzie? Kali» Raŭšan Askieraŭ vyklikaŭ zamiašańnie svaim intervju17

Što adbyłosia z 16-hadovaj dziaŭčynaj ź Dziaržynska, jakaja pamierła paśla kureńnia vejpu? Raskazvajuć jaje siabry7

Dalar siońnia śpikiravaŭ adrazu na šeść kapiejek3

Karpiankoŭ raskazaŭ, jak uzmacnili achovu kałonij — «źbiehčy praktyčna niemahčyma»9

Eks-adnakłubnik biełarusa z Makiedonii zahinuŭ, kali ratavaŭ ludziej z pažaru načnoha kłuba, dzie zahinuli 59 čałaviek

Što ŭkazvaje na vysokuju ryzyku suicydu ŭ čałavieka, jaki pra heta kaža? Adkazvaje psichijatr4

Stała viadoma pra śmierć 41-hadovaha byłoha palitviaźnia z Hrodna Alaksieja Aŭsiukieviča13

Śpis mierapryjemstvaŭ da Dnia Voli na vyhnańni3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina17

ZŠA i Rasija zrabili zajavy paśla razmovy Trampa i Pucina

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić