Zdaroŭje

Ludzi z mocnaj siłaj voli zdolnyja vytrymlivać bolšy fizičny dyskamfort

Daśledčyki fizijałohii sportu z univiersiteta Notynhiem Trent (Vialikabrytanija) vyrašyli prasačyć, jak siła voli, jakuju jašče nazyvajuć samakantrol, upłyvaje na zdolnaść ludziej vytrymlivać kisłarodnaje haładańnie. 

U ramkach daśledavańnia, paviedamlaje Medical Xpress, udzielniki vykonvali zadańni va ŭmovach «dychańnia tym samym pavietram» — pry hetym u pavietry, jakim čałaviek dychaje, pastupova pavialičvajecca ŭtrymańnie vuhlakisłaha hazu i źmianšajecca ŭtrymańnie kisłarodu. Heta mahutny tryhier kisłarodnaha haładańnia, čałaviek adčuvaje niedachop kisłarodu, jamu instynktyŭna chočacca dychać hłybiej.

Za dobraachvotnikami nazirali na praciahu šaści chvilin abo datul, pakul jany nie dasiahali nievynosnaha, pa ich adčuvańni, uzroŭniu dyskamfortu.

Padobna da bolu, kisłarodnaje haładańnie — niedachop kisłarodu — vyklikaje žadańnie zrabić niešta, kab heta spyniłasia.

Adny ludzi vytrymlivali vyprabavańnie daŭžej i lepš, inšyja — karaciej i horš.

Daśledčyki vyjavili, što mužčyny z vysokim uzroŭniem samakantrolu mahli vytrymlivać paŭtornaje dychańnie na praciahu bolš jak piaci chvilin, što amal na chvilinu daŭžej, čym u mužčyn ź nizkim uzroŭniem samakantrolu.

Tyja, u kaho byŭ vysoki ŭzrovień samakantrolu, pieranosili kisłarodnaje haładańnie lepš i prykładali mienšyja razumovyja vysiłki dla vykanańnia zadańnia.

Pamiž udzielnicami-žančynami nie było istotnych adroźnieńniaŭ u praciahłaści, jakuju jany byli zdatnyja vytrymać, ale tyja, u kaho byŭ bolš vysoki ŭzrovień samakantrolu, mieli lepšuju zdolnaść vykanańnia zadańniaŭ va ŭmovach niedachopu pavietra ŭ kancy vyprabavańnia. 

Siła voli, abo samakantrol — heta zdolnaść kantralavać svaje emocyi, dumki i pavodziny, zdolnaść kiravać saboj i pieraadolvać siabie dla dasiahnieńnia metaŭ, takich, jak admova ad kureńnia i ałkaholu abo nieabchodnaść prytrymlivacca dyjety. Jon moža być niaprostaj zadačaj, bo patrabuje ad ludziej admovy ad imhniennych žadańniaŭ i sutyknieńnia ź niepryjemnymi pieražyvańniami, stresam, a časam i bolem. 

Džejms Braŭn, daśledčyk sa Škoły navuki i technałohij univiersiteta Notynhiem Trent, miarkuje, što ludzi z mocnaj siłaj voli «mohuć pakazvać lepšyja vyniki padčas intensiŭnych praktykavańniaŭ, bo jany lepš pieranosiać ahulny dyskamfort».

Pa słovach Džejmsa Braŭna, vyniki praviedzienaha daśledavańnia mohuć dapamahčy rastłumačyć, čamu pacyjenty z chraničnymi zachvorvańniami lohkich nie zaŭsiody adnolkava apisvajuć svaje simptomy, niahledziačy na toje, što jany fizijałahična padobnyja.

Taksama daśledčyk źviarnuŭ uvahu na roźnicu ŭ tym, jak pieranosili daśledavańnie mužčyny i žančyny — ale čamu tak atrymałasia, možna patłumačyć tolki praz vyvučeńnie ŭpłyvu sacyjalnych normaŭ, bijałahičnych i psichałahičnych adroźnieńniaŭ pamiž mužčynami i žančynami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka zajaviŭ pra hatoŭnaść pryjechać u Kijeŭ67

Łukašenka zajaviŭ pra hatoŭnaść pryjechać u Kijeŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijanie prydumali novuju mutnuju schiemu, jak jeździć na luksavych aŭto ź biełaruskimi numarami i ekanomić hrošy5

Cichanoŭskaja: U Biełarusi nie pavinna być nivodnaha palitviaźnia. My praciahniem zmahacca, kab kožny i kožnaja vyjšli na svabodu9

«A kudy padzielisia śmietnicy ŭ Minsku?» Kamunalniki prakamientavali skarhi5

Samaja maleńkaja niezaležnaja respublika ŭ śviecie źbirajecca praz refierendum źmianić nazvu9

Tramp i Nietańjachu razyšlisia ŭ dumkach nakont situacyi na Blizkim Uschodzie2

Jadziernyja bojeprypasy Rasii dastaŭlenyja ŭ Biełaruś29

Ukraina zaklikała pazbavić Rasiju statusu pastajannaha člena Rady biaśpieki AAN8

Čamu amal usie ludzi — praŭšuny? Navukoŭcy narešcie razhadali tajamnicu1

Biełaruskaja kampanija vypuściła dryp-kavu z vodarami našych haradoŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zajaviŭ pra hatoŭnaść pryjechać u Kijeŭ67

Łukašenka zajaviŭ pra hatoŭnaść pryjechać u Kijeŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić