Zdaroŭje22

U Japonii amal stvaryli leki, jakija dazvalajuć adroščvać adsutnyja zuby

Japonskaja daśledčaja hrupa dasiahnuła prahresu ŭ raspracoŭcy navatarskich lekaŭ, dziakujučy jakim ludzi zmohuć samastojna vyroščvać novyja zuby. Takaja pracedura pieršapačatkova budzie pryznačanaja dla tych, u kaho adsutničaje poŭny nabor darosłych zuboŭ z-za pryrodžanych faktaraŭ.

Fota: Andriy Onufriyenko / Getty Images

Pa infarmacyi japonskaha vydańnia The Mainichi, pieršyja ŭ śviecie leki dla samastojnaj rehienieracyi zuboŭ vielmi chutka pačnuć testavać na ludziach. Na hety momant ašałamlalny pośpiech byŭ dasiahnuty tolki na myšach.

Jašče ŭ 2005 hodzie japonskija navukoŭcy vyjavili ŭ myšej hien, jaki vyrablaje białok USAG-1, što pieraškadžaje rostu zuboŭ. Daśledčyki adrazu ž pačali aktyŭna šukać sposab, jak zabłakavać dziejańnie hetaha białku. Tak, navukoŭcy na čale z Kacu Takachašy, viadučym daśledčykam Miedycynskaha daśledčaha instytuta Kitana ŭ horadzie Osaka, zajavili, što zdoleli raspracavać antycieły suprać USAG-1.

Spačatku ekśpierymienty pravodzilisia na myšach z pryrodžanymi zubnymi chvarobami, i heta dało vielizarny vynik — adsutnyja zuby ŭ ich sapraŭdy całkam adraśli. Paźniej ekśpierymient praviali paŭtorna jašče i na tych myšach, u jakich z zubami prablem nie było, adnak u hetych hryzunoŭ pa vyniku zuby praraśli pamiž tymi, jakija ŭžo isnavali. 

«Ideja vyroščvać novyja zuby prosta ŭ skivicy — heta mara kožnaha stamatołaha. Ja pracavaŭ nad hetym z taho času, jak byŭ aśpirantam. Ja byŭ upeŭnieny, što zmahu heta ažyćciavić i dasiahnuŭ značnych pośpiechaŭ. Hety preparat całkam źmienić praviły hulni ŭ stamatałohii», — adznačyŭ Kacu Takachašy.

I choć pakul što ekśpierymienty pravodziacca tolki na žyviołach, ale ŭ lipieni 2024 hoda preparat płanujuć vykarystoŭvać užo na ludziach. Zrabić cuda-preparat całkam prydatnym dla lačeńnia kamanda navukoŭcaŭ płanuje ŭ 2030 hodzie. Spačatku navukoŭcy chočuć pierakanacca, ci niama jakich-niebudź pabočnych efiektaŭ.

Spačatku płanujecca ŭžyvać novuju technałohiju na dzieciach ad 2 da 6 hadoŭ, u jakich pa roznych pryčynach nie rastuć zuby. Paźniej mahčymaść vyraścić novyja zuby źjavicca i ŭ darosłych, tamu im možna budzie abirać pamiž pryjomam lekaŭ dla ich rehienieracyi ci prostym ustaŭlańniem pratezaŭ. 

Kamientary2

  • Kazik
    11.07.2023
    Chm, a možna adraścić zuby tam, dzie ich zvyčajna niama?
  • Biezzubyj
    12.07.2023
    Ja počti rad.

Ciapier čytajuć

Za apošnija 10 hadoŭ arendnyja staŭki vyraśli ŭdvaja. Za kolki ciapier zdajuć kvatery2

Za apošnija 10 hadoŭ arendnyja staŭki vyraśli ŭdvaja. Za kolki ciapier zdajuć kvatery

Usie naviny →
Usie naviny

Jak na zapraŭkach kinulisia vykonvać zahad Łukašenki FOTY27

U Rasii paśla ŭdaraŭ dronaŭ harać Navakujbyšaŭski naftapierapracoŭčy zavod u Samary i hazapierapracoŭčy zavod u Arenburhu3

Lavon Chałatran adkryŭ z kamandaj bistro-bar u Varšavie — čym buduć ździŭlać?

Biełarusu ŭ rešcie trapiła niezvyčajnaja manieta. Jana kaštuje značna daražej za naminał1

Čamu tak šmat «sračykaŭ» u apazicyi i što ź imi rabić? Dziadok adreahavaŭ na kanflikty ŭ demakratyčnym ruchu32

«Nie karalam!» U ZŠA prajšli maštabnyja akcyi pratestu suprać Trampa. Toj adkazaŭ u svajoj maniery16

Ratavalnika sa Śmiłavičaŭ asudzili da kałonii za Hajuna i «zdradu dziaržavie»

Žurnalisty padličyli, kolki spatrebiłasia b času Rasii pry ciapierašnich tempach na poŭnuju akupacyju Ukrainy16

«Samaha pryvabnaha sadžaješ napierad, i ŭsio biez paleva». Jak i za kolki pieravoziać u Jeŭropu nielehalnych mihrantaŭ ź biełaruskaj miažy8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Za apošnija 10 hadoŭ arendnyja staŭki vyraśli ŭdvaja. Za kolki ciapier zdajuć kvatery2

Za apošnija 10 hadoŭ arendnyja staŭki vyraśli ŭdvaja. Za kolki ciapier zdajuć kvatery

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić