Hramadstva1717

«Na pamiežnym pierachodzie dziejecca niejki žach». Biełarus raskazaŭ pra ciapierašniuju situacyju pry vyjeździe z krainy

Ciapier na vyjeździe ź Biełarusi stajać vializnyja čerhi (u punkcie propusku «Bieniakoni» — bolš za 100 aŭto, u punkcie «Brest» — bolš za 200). Pra maštab čerhaŭ na miažy ź Biełaruśsiu raskazaŭ padpisčyk kanała Dzik Pic, jaki pajšoŭ užo na druhi zachod.

Zdymak ilustracyjny. Fota: «Hancavicki čas»

My z žonkaj majem polskija karty pobytu i žyviom u Polščy. Učora my pasprabavali pryjechać na svaim aŭto ŭ Polšču ź Biełarusi.

U Biełarusi mianiali moj pašpart, tamu što ŭ biełaruskich konsulstvach u Polščy ažyjataž — my nie zmahli navat datelefanavacca tudy. Siabry skazali, što tam kala hoda čakańnie vizitu, a ŭ mianie pašpart praz hod zakančvajecca, jaki patrebny mnie dla vizy.

Pahladzieli, što ludzi sutkami stajać na pamiežnym pierachodzie ŭ Breście, tamu navažylisia jechać praź Litvu — tam zvyčajna 20—30 mašyn u čarzie. Ale akazałasia, što na pamiežnym pierachodzie «Kamienny Łoh — Miedniki» dziejecca niejki žach.

My pryjechali a 13-j hadzinie i byli ŭ čarzie prykładna 50-mi, da 19-j hadziny my stali 14-mi, a potym i zusim pačałasia žeść. Za hadzinu ŭ najlepšym vypadku pierasiakali miažu dva aŭtamabili. Ludzi ŭ čarzie nie razumieli, što adbyvajecca, i niervavalisia.

My tak pračakali da hadziny nočy, potym vyjechali z zony čakańnia na biełaruski pašpartny kantrol i spytalisia, kolki tak možna prastajać. Nam adkazali, što varta raźličvać prykładna na 8 hadzin. Maŭlaŭ, heta litoŭski bok tak drenna prapuskaje, i ŭ cełym u ich takoje byvaje.

Ciarpieńnie łopnuła: my źniali žyllo i pajechali spać u Astraviec. A 10-j ranicy pravieryli — ničoha asabliva nie źmianiłasia. Z zony čakańnia vypuskali ludziej, jakija 3 vieraśnia a 14-j dnia zajazdžali. Heta značyć, za minułyja 9 hadzin z žyvoj čarhi vyjechali tolki 10 aŭto.

Ja navat telefanavaŭ u dziažurnuju słužbu biełaruskaj mytni: tam taksama skazali, što heta «Miedniki» tak drenna prapuskajuć.

Siońnia ja znoŭku zaniaŭ čarhu na «Kamiennym Łohu», tamu što nibyta čarha pajšła značna chutčej: za 4 hadziny kala 70 mašyn prapuścili, a «Bieniakoni» i «Katłoŭka» ŭsio jašče «stajać».

Žonku pakinuŭ u Astraŭcy ŭ hateli, tamu što jana ciažarnaja i drenna pieranosić takoje čakańnie. Damoviŭsia, što taksi jaje padviazie da kanca čarhi, albo, kali ŭsio paŭtorycca, to pajedziem u Minsk i budziem samalotam lacieć.

Kamientary17

  • Dod
    04.09.2023
    A kudy heta jon samalotam sabraŭsia lacieć?
  • Mo ja čahoś nia viedaju
    04.09.2023
    Jakim samaletam
  • Čarkaškvarka
    04.09.2023
    U 94 80% vybrali psichična chvoraha idyjeta i rasiejskaha ahienta, voś ciapier pažynajuć płady, prauda z tych 80 pałovy užo niama, dzietkam i unukam padkinuli ščaście prypylenyja

Ciapier čytajuć

U Viciebsku piedafił vykinuŭ 14‑hadovuju dziaŭčynu z bałkona. Złačyncu dapamahli vykryć navukoŭcy4

U Viciebsku piedafił vykinuŭ 14‑hadovuju dziaŭčynu z bałkona. Złačyncu dapamahli vykryć navukoŭcy

Usie naviny →
Usie naviny

U Krasnadary šmatdzietny biełarus paprasiŭ rasijanina nie maciukacca. Ale tak niaŭdała, što toj udaryŭsia patylicaj ab śmietnicu i pamior2

«Jandeks» pačaŭ dadavać les na kartach, kab schavać rasijskija vajskovyja abjekty3

Najbujniejšaja kryptabirža pieradała Rasii danyja pra ajcišnika, jaki achviaravaŭ na padtrymku ŭkrainskich vajskoŭcaŭ5

U Mahilovie zhareŭ aŭtaservis: ahoń źniščyŭ dva aŭtamabili

Biełaruska pieraviała 6 hadoŭ tamu «niamieckamu muzykantu» 60 tysiač jeŭra i tolki ciapier źviarnułasia ŭ milicyju4

Na pryparkavany aŭtamabil u Minsku ŭpała truba2

U Chojnickim rajonie 13‑hadovaja dziaŭčynka na matacykle trapiła ŭ DTZ

U Varšavie napali na paru ź Biełarusi paśla prośby ŭziać sabak na pavadok63

Afierysty raźviali minskaha bankira5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Viciebsku piedafił vykinuŭ 14‑hadovuju dziaŭčynu z bałkona. Złačyncu dapamahli vykryć navukoŭcy4

U Viciebsku piedafił vykinuŭ 14‑hadovuju dziaŭčynu z bałkona. Złačyncu dapamahli vykryć navukoŭcy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić