Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1616

Łukašenka — Miadźviedzieŭ: chto kaho ŭziaŭ na zmor?

Tanny haz — za mytny źviaz. Mahčyma, takaja vynikovaja formuła pieramoŭ u Kramli 10 śniežnia. Toje-sioje pad vybary biełaruskaje načalstva sabie, miarkujučy pa ŭsim, vybiła.

Tanny haz — za mytny źviaz. Mahčyma, takaja vynikovaja formuła pieramoŭ u Kramli 10 śniežnia. Jany byli biesprecedentna doŭhimi i niervovymi.

Navat Miadviedzieŭ potym pryznaŭsia, što adbyŭsia «emacyjny abmien dumkami pa ŭsim paradku dnia». Dyj Hazieta.Ru śćviardžaje, što «prezidenty i premjery dźviuch krain na pavyšanych tanach spračalisia za začynienymi dźviaryma», pierad jakimi dziažuryli drabniejšyja soški dy žurnalisty. Niaŭžo navat cieraź dźviery čuvać było?

Va ŭsiakim razie, heta, badaj, rekord u historyi «sajuznaha budaŭnictva»: vosiem hadzin, paŭnavartasny pracoŭny dzień! Stolki ŭ sumie doŭžylisia prymierkavanyja da čarhovaha pasiadžeńnia Dziaržsavieta sajuznaj dziaržavy pieramovy miž biełaruskim dy rasijskim kiraŭnicvam. U tym liku piać hadzin zaniała sustreča ŭ vuzkim kole: prezidenty sam-nasam, potym z prem'erami. Pieryjadyčna ŭ kabiniet vyklikalisia inšyja słužbovyja asoby.

«Biełaruskaja delehacyja nie dziela taho siudy pryjechała, kab adjazdžać z pustymi rukami», — cytuje Hazieta.Ru nienazvanaha biełaruskaha čynoŭnika.

Pastfaktum zajavy dvuch prezidentaŭ byli davoli raspłyvistyja. Łukašenka ŭvohule abmiežavaŭsia hołaj intehracyjnaj rytorykaj (kštałtu «Sajuznaja dziaržava — «heta nie chimiera, a realnaje i najbolš prasunutaje intehracyjnaje farmiravańnie na postsavieckaj prastory…»). Miadźviedzieŭ daŭ zrazumieć, što namacany kampramis datyčna nafty.

Zastajecca hadać, čym Minsk zapłacić za łahodnyja ŭmovy jaje pastaŭki. Rasijskija kampanii, jak viadoma, daŭno nacelilisia na kompleks «Naftana» dy «Palimira».
Zhoda pradać rasijcam BPS-bank (pra hety ŭkaz Łukašenki abvieščana siońnia) moža śviedčyć, što Minsk pakrysie źmiakčaje umovy rasprodažu aktyvaŭ. A jašče sa słoŭ Miadźviedzieva vynikaje, što Kreml nacisnuŭ na Łukašenku ŭ pytańni chutčejšaj ratyfikacyi damovy pra adzinuju supraćpavietranuju abaronu.

Darečy, vyrašać naftavyja pytańni dniami ŭ Minsk pryjedzie nie aby-chto, a pieršy vice-premjer Siečyn, «kramloŭski naftavik», paplečnik Pucina z surovaj reputacyjaj. Jamu, u pryvatnaści, prypisvajuć razhrom «Jukasa».

Miž tym pozna ŭviečary 10 śniežnia rasijskija ahienctvy raspaŭsiudzili infu, što

ceny na haz i naftu dla Biełarusi naleta mohuć zastacca takimi ž, jak sioleta.

Što ž, całkam imavierna, adno što spasyłajucca miedyi najpierš na Paŭła Baradzina. Tak što pačakajem paćviardžeńniaŭ ź inšych krynic.

Uvohule ž, šancy atrymlivać ŭ 2010 hodzie adnosna tannyja enierhanośbity hruntujucca na niekalkich čyńnikach. Pa-pieršaje, jany zaraz u pryncypie nie na piku darahoŭli, pryčym cana hazu karelujecca z canoj nafty. Pa-druhoje, Maskvie siońnia asabliva niedarečy hazavyja vojny ni z Ukrainaj, ni ź Biełaruśsiu. Pa-treciaje, kali biełaruski bok sastupaje ŭ prodažy «familnaha srebra», u tym liku akcyj naftachimu, dyk chalera ź im, damo jašče trochi źnižak, dumajuć u Maskvie. Faktyčna ž heta samim sabie źnižki!

I narešcie,

Kreml musić prapłacić zhodu Łukašenki na traisty mytny źviaz.

Minsk pajšoŭ na vidavočnyja sastupki (narod užo na vušach ad padaražeńnia inšamarak), pry tym što jaho mara — adzinaja ekanamičnaja prastora (čytaj: enierhanośbity pa «roŭnadamoŭnych» cenach) — pakul što ŭ hustym tumanie.

Miž tym

mytny źviaz — najpierš važny dla Maskvy palityčny prajekt. I zaraz, pakul usio jašče ŭ padviešanym stanie, treba zadobryć naravistaha partniora, kab nadta nie padbrykvaŭ.

Karaciej, sustrakać Novy hod u akopach hazavaj vajny biełarusam nie daviadziecca. Ale tuzanina miž chaŭruśnikami budzie doŭžycca. Novy raŭnd — dniami ŭ Astanie: Łukašenka, Miadźviedzieŭ, Nazarbajeŭ.

U tym mytnym źviazie niavyrašanych prablem jašče dva vazy i cebar.

P. S. Pavodle «Kommiersanta», biełaruskaja delehacyja sapraŭdy brała na zmor. U numary ad 11 śniežnia vydańnie cytuje adnaho z rasijskich udzielnikaŭ pieramoŭ.

«Biełaruskija čynoŭniki paviali dyskusiju pavodle zahadzia napisanaha scenaru — jany ŭzryvali pradmietnuju razmovu biaskoncymi patrabavańniami pra kredyty, lhoty, pasłableńni dy vyklučeńni, — paskardziŭsia kramloviec. — Hetyja prośby paŭtaralisia dziesiatki razoŭ, z-za čaho havorka zajmieła druzły charaktar».

Što ž, styl niemudrahielisty, ale toje-sioje pad vybary biełaruskaje načalstva sabie, miarkujučy pa ŭsim, vybiła. Inšaje pytańnie — jakim koštam.

Alaksandr Kłaskoŭski.

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi17

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja i Łatuška ŭ Varšavie ŭskłali vianki razam z Naŭrockim i Naŭsiedam14

U Dziaržynsku łavili kazulu, jakaja prybiehła na dvor dziciačaha centra VIDEA1

U histaryčnaha budynka z Hłybokaha narešcie źjaviŭsia haspadar1

U novaj abaronnaj stratehii ZŠA nazvali Rasiju «pastajannaj, ale kantralavanaj pahrozaj»4

U Kapyli z dušoj upryhožyli dziciačuju biblijateku. Vycinankami z Puškinym, Lermantavym i Jasieninym FOTAFAKT17

Vital Kutuzaŭ raskazaŭ, jak lehienda italjanskaha futbołu Paoła Maldzini pravałendaŭsia try hadziny, kab nastroić biełarusu interniet

Biełaruś vyvodziać ź izalacyi nie prosta tak — Zianon Paźniak pra palityku Trampa74

Kiemlivy i sprytny maładzion dvojčy najechaŭ na aharodžu dziela strachoŭki1

«Hamniet» — šedeŭr, natchniony historyjaj žyćcia Šekśpira. I bliskučaja ihra akciorak, jakich my viedajem pa «Čarnobyli»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi17

Zialenski ŭ Vilni: Pakul špic Łukašenki maje bolš pravoŭ, čym narod Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić