Historyja66

«Heta sapraŭdnaje šancavańnie». Na raskopkach u Połacku znajšli skandynaŭskuju zašpilku XI stahodździa ŭ formie dla adliŭki

Na terytoryi stadyjona «Spartak» u Połacku, dzie ŭ žniŭni vyjavili siarednieviakovy kvartał juvieliraŭ, dniami znajšli ŭnikalny artefakt. Pavodle infarmacyi haziety «Połacki vieśnik», raskapali skandynaŭskuju fibułu (zašpilku) z vysakajakasnaj łatuni ŭ formie dla adliŭki, jakaja datujecca XI stahodździem.

Kiraŭnik raskopak, staršy vykładčyk kafiedry historyi i turyzmu Połackaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Jeŭfrasińni Połackaj Alaksiej Koc adznačyŭ:

«Asablivaść hetaj znachodki ŭ tym, što vyrab byŭ u formie dla adliŭki, a heta redkaść. Tamu što formy byli kieramičnymi abo hlinianymi, i da taho ž adnarazovymi. Bo dla taho, kab atrymać ź ich juvielirny vyrab, samu formu treba było razłamać. Tamu heta sapraŭdnaje šancavańnie vyjavić taki artefakt — fibułu ŭ formie z hliny».

Jon dadaŭ, što vyrab znojdzieny zusim pobač ź juvielirnaj majsterniaj, i heta śviedčyć, što ich vyrablali tut, u Połacku. Archieołah udakładniŭ, što ŭpryhožańnie jość markieram mienavita skandynaŭskaj kultury, tamu što kryvickija žančyny takich darahich rečaŭ nie nasili.

Akramia taho, padčas raskopak znajšli i mnostva inšych artefaktaŭ, jakija paćviardžajuć najaŭnaść u Połacku juvielirnaj vytvorčaści, naprykład, šali i hirki, mietaličnuju formu dla adliŭki padviesak.

Siarod inšych znachodak — buterol (nižniaja častka nožnaŭ), vizantyjskija maniety časoŭ impieratara Nikifara II Foki, bolš za dźvie sotni karalaŭ CHI stahodździa i dziasiatki burštynavych zahatovak.

Kamientary6

  • Žvir
    29.09.2023
    XI st... Nu, nie mahlo ž heta ŭsio zjavicca ŭ adnačaśsie z samim horadam. Naturalna, što horad užo isnavaŭ, i na momant XI st. mieŭ usie prykmiety razvitoha hramadztva ŭ im, ramiostvaŭ, a značyć mieŭ dobruju viadomaść i razvity handl. Na heta patrabavalasia b nie adno stahoddzie, a jak minimum 5-7. Adnak, jak kali znojduć što, dyk usio ŭ ich XI stahoddzia...
  • Nu-nu
    29.09.2023
    A historyk upeŭnieny, što hetaje ŭpryhožańnie rabili nie dla kryvičanki? Ci vy dumajecie, skandynavy siudy sa svaimi babami panajechali? Va ŭsie časy ŭsie akupanty - i skandynavy, i litoŭcy, i maskavity, i nacysty, i savietki piorlisia ŭ naš krai ŭ tym liku pa žančyn, a nia tolki svaich siudy vieźli. Niekatoryja, mabyć, i padarunki daryli, a nie tolki ekspłuatavali. Tak što, historyki, paaściarožniej z hipotezami, uklučycie łohiku.
  • Žvir
    29.09.2023
    Nu-nu, nie, heta naŭrad-ci, bo kryvičanki toŭstyja byli. Ukliučycie liohiku...

Ciapier čytajuć

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara11

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara

Usie naviny →
Usie naviny

«Pieten Nacyjanalnaha Adradžeńnia». Barkoŭski adkazaŭ Paźniaku ad imia «psieŭdaapazicyi»102

Byłoha milicyjaniera, jaki viarnuŭsia z Kienii i vioŭ błoh pra Afryku, asudzili za «raspalvańnie varožaści»1

Vypusknica, jakaja nabrała 400 bałaŭ pa CT u 2021-m, pierajechała ŭ Rasiju i nachvalvaje Maskvu22

Źjaviłasia novaje VIDEA śpiecapieracyi SBU «Pavucińnie»: z kamiery, zamacavanaj na samim dronie1

«My znoŭ sutykajemsia z manipulacyjami». Ukraincy adkazali na rasijskija abvinavačvańni ŭ zaciahvańni abmienu ciełami i pałonnymi

Biełaruskaja błohierka krykam i łajankaj rekłamuje brendy — zatoje źbiraje miljony prahladaŭ10

Rasijanie viazuć u Biełaruś tysiačy ciełaŭ zabitych vajskoŭcaŭ dla abmienu3

Na poli pad Barysavam zaŭvažyli pad sotniu busłoŭ VIDEA3

Astraviecki rajon abyšoŭ Minsk pa zarobkach

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara11

Na abiedzie Łukašenki i Si Czińpina prysutničała i adzinaja dačka kitajskaha lidara

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić