Mierkavańni1111

«Ciažka być dziaržaŭnym prapahandystam, davodzicca pisać adkrytuju łuchtu i dzič»

«SB-Biełaruś siehodnia», prezidenckaja hazieta, samy masavy dziaržaŭny rupar prapahandy, siońnia ranicaj ździviła mianie pytańniem: «čto sposobstvujet prievraŝieniju Orši v mołodiežnyj horod?» — piša ŭ fejsbuku redaktar sajta orsha.eu Ihar Kaźmiarčak. Pračytaŭšy ŭvieś artykuł, jon navat spačuvaje dziaržaŭnym prapahandystam, jakim vielmi ciažka pracavać.

Pakolki ja šmat hadoŭ zajmajusia moładzievymi hramadskimi arhanizacyjami mienavita ŭ Oršy, mianie hetaje pytańnie ździviła. Palez šukać na staronkach sajta «SB» adkaz na jaho.

I zrazumieŭ, nakolki ciažka być dziaržaŭnym prapahandystam. Nakolki davodzicca pisać adkrytuju łuchtu i dzič, kab padniać nastroj i stvaryć uražańnie prahresu.

My dziesiacihodździami kryčali: talenavitaja moładź z rehijona źjazdžaje, a kab nie źjazdžała, treba jak minimum svoj univiersitet. Jak maksimum — univiersitet i raźvitaja infrastruktura baŭleńnia volnaha času. Jakuju ideołahi metanakiravana źniščali z hodu ŭ hod.

Dyk voś, kab pakazać, što Orša pieratvarajecca ŭ maładziožny horad, jany apisali adnu (!!!) maładuju rabotnicu lnokambinata. Kapiec! Moładź praćvitaje!!!

Dadam, što lnokambinat, jaki vielmi pryhoža apisała hazieta — heta stratnaje pradpryjemstva, stratnaje dziesiacihodździami. Za 10 apošnich hod jon atrymaŭ i biespaśpiachova patraciŭ 200 miljonaŭ dalaraŭ!

I chacia ŭ mianie niama danych za 2022-2023 hod (ich stała šukać składana paśla 2020), vidavočna, što lnokambinat tak i zastaŭsia stratnym. I hetamu jany prapanujuć radavacca i na prykładzie hetaha pradpryjemstva jany chočuć pakazać, što Orša pieratvarajecca ŭ moładzievy horad.

Jašče bolš ździviŭ pačatak inšaj častki artykuła: «Oršanskij rajon nie zria nazyvajut žitniciej Vitiebskoj obłasti». A ja ź dziacinstva čuŭ: «Maleńki Čykaha», «Biełaruski Čykaha», «Orša — dźvie turmy, nivodnaha teatra».

Dzie? U jakich subkulturach, u jakich tusoŭkach, u jakoj litaratury choć adzin raz nazvali Aršanski rajon žytnicaj? Dzie jany heta pryśnili?

I heta pry tym, što dachod ad raślinavodstva ŭ Aršanskim rajonie składaje 1,5% (danyja, pa-mojmu, za 2017 hod, i naŭrad ci jany źmianilisia). To-bok sielanin pasiejaŭ viasnoj ziernia na 100 rubloŭ, a vosieńniu pradaŭ uradžaj i atrymaŭ 101 rubiel 50 kapiejek. Za čas ad viasny da vosieni hetyja hrošy źjadaje inflacyja i źjadaje navat bolš. To-bok «žytnica Viciebskaj vobłaści» pracuje na straty.

Nu, i apošniaje. Kali ŭ rehijonie sapraŭdy jość moładź, to jana naradžaje, razmnažajecca. Źmianšajecca kolkaść nasielnictva tam, dzie nasielnictva stareje.

Davajcie pahladzim statystyku pa Oršy pavodle aficyjnych danych: 2006 hod — 120 566 aršancaŭ, 2016 hod — 116 552, 2018 hod — 115 052, 2020 hod — 108 100, 2023 hod — 103 658. Takimi tempami jašče praz paru hod Orša pierastanie być stotysiačnym horadam.

Dyk «čto sposobstvujet prievraŝieniju Orši v mołodiežnyj horod»? Zdajecca, prapahandystam treba jašče raz padumać nad hetym pytańniem. Bo ahromnisty artykuł u samaj masavaj haziecie krainy vyhladaje nie pierakanaŭčym.

Kamientary11

  • ew
    03.10.2023
    niech..r čitať vsiakuju chr.. . osobienno po utram....
    Massovaja - da vy sami ljetie na mielnicu propahandy. Kakaja ona massovaja???? KTO jeje čitajet????? 
  • Je Ch-P
    03.10.2023
    Krik duši, koniečno, chorošij. No v novostiach chotiełoś by mieńšie kommientarijev o zazierkalje propahandistov. S nim i tak vsio davno poniatno.
  • daviedka
    03.10.2023
    Jeŝio bolšie zapołniat mołodiożju miestnyje oršanskije kołonii, tak i prievratiat v mołodiožnyj horod Oršu.

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h23

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić